Čo je absorpčný prístup
Absorpčný prístup vysvetľuje platobnú bilanciu krajiny pomocou vzťahu medzi domácou absorpciou a národným dôchodkom. Platobná bilancia je v rovnováhe, keď sa domáce výdavky (absorcia) rovnajú národnému dôchodku.
Jednoducho povedané: keď krajina utráca presne toľko, koľko zarobí, nemá problém s platobnou bilanciou. Keď utráca viac, než zarobí, musí si chýbajúce prostriedky požičať zo zahraničia. Keď utráca menej, než zarobí, požičiava do zahraničia.
Čo je absorpcia
Absorpcia je celková výška výdavkov v ekonomike. Zahŕňa spotrebu domácností, investície firiem a vládne výdavky. Je to všetko, čo sa v krajine utratí za tovar a služby.
Národný dôchodok je celkový príjem, ktorý obyvatelia krajiny získajú za svoju prácu a kapitál.
Tri možnosti
Keď je absorpcia väčšia než národný dôchodok, krajina utráca viac, než zarobí. Tento rozdiel musí pokryť dovozom alebo zahraničnými pôžičkami. Platobná bilancia je v deficite.
Keď sa absorpcia rovná národnému dôchodku, platobná bilancia je v rovnováhe. Krajina utráca presne to, čo zarobí.
Keď je absorpcia menšia než národný dôchodok, krajina utráca menej, než zarobí. Prebytky ukladá do zahraničia. Platobná bilancia je v prebytku.
Praktický príklad
Predstavte si, že slovenská ekonomika zarobí za rok 100 miliárd korún. Domácnosti utratia 60 miliárd, firmy investujú 25 miliárd a vláda utratí 20 miliárd. Celková absorpcia je 105 miliárd. To je viac než príjem 100 miliárd. Chýbajúcich 5 miliárd musí Slovensko získať zo zahraničia – dovozom alebo pôžičkami. Platobná bilancia je v deficite.
Keby domácnosti utratili len 55 miliárd, firmy 20 miliárd a vláda 15 miliárd, celková absorpcia by bola 90 miliárd. Prebytočných 10 miliárd by Slovensko poslalo do zahraničia. Platobná bilancia by bola v prebytku.
Čo z toho vyplýva
Absorpčný prístup ukazuje, že platobná bilancia nie je len otázkou cien a menových kurzov. Je otázkou toho, koľko krajina utráca a koľko zarobí. Keď utráca viac, než zarobí, musí si požičiavať. Keď utráca menej, než zarobí, požičiava.
Pre hospodársku politiku to znamená, že deficit platobnej bilancie možno riešiť dvoma spôsobmi – zvýšením národného dôchodku (výroby) alebo znížením absorpcie (výdavkov). Prvá cesta je rastová, druhá úsporná.
Pre bežného človeka to znamená, že platobná bilancia krajiny je ako jeho vlastný rozpočet. Keď utráca viac, než zarobí, zadlžuje sa. Keď utráca menej, než zarobí, šetrí. A dlhodobo platí, že žiť nad pomery sa neoplatí – ani jednotlivcom, ani štátom. A keď sa to prestane dariť, musia prísť úspory alebo rast. To je logika, ktorá platí všade. A stojí za to ju poznať.