(Kancelárska práca, ktorá bola donedávna istotou, sa mení. Nástup AI už teraz premieňa trh práce – a prvé na rade sú práve tieto odbory)
Keď sa hovorí o umelej inteligencii a trhu práce, väčšina ľudí si predstaví prepúšťanie v technologických firmách. Pravý dopad AI na zamestnanosť je však omnoho širší a týka sa odvetví, ktoré by to možno nečakali.
Podľa najnovších štúdií a vyjadrení odborníkov bude umelá inteligencia najskôr a najviac zasahovať do IT, administratívy a financií – a najväčší dopad to pocítia mladí ľudia hľadajúci prvú prácu.
Prečo práve tieto odbory?
Odpoveď je jednoduchá: AI sa najlepšie darí tam, kde je práca digitálna, opakujúca sa a založená na informáciách. Presne taká je podstatná časť práce v IT, administratíve a financiách.
Výskumný projekt Project Iceberg z MIT to popisuje pomocou „Iceberg Index“ – metriky, ktorá meria, do akej miery by teoreticky mohla umelá inteligencia zastúpiť prácu v danej profesii. Kým technologické profesie sú len „špičkou ľadovca“, najväčšia masa potenciálneho dopadu leží v kancelárskych a administratívnych rolách.
Nejde pritom o nejakú vzdialenú budúcnosť. Výskumníci zo spoločnosti Anthropic zistili, že veľké jazykové modely (LLM) sú teoreticky schopné zvládnuť 94 % úloh v počítačových a matematických odboroch a 90 % úloh v administratívnych rolách. Skutočné využitie je zatiaľ nižšie, ale rozdiel medzi tým, čo AI dokáže, a čo AI reálne vykonáva, sa bude rýchlo zmenšovať.
Mladí ľudia sú v prvej línii
Najväčší dopad to má na začiatočníkov – teda ľudí, ktorí hľadajú svoju prvú prácu. Výskum Project Iceberg ukazuje, že v profesiách s vysokou mierou expozície voči AI klesá zamestnanosť mladých ľudí (22–25 rokov) rýchlejšie než v zvyšku trhu.
Prvé priečky kariérneho rebríčka totiž tradične tvoria úlohy ako prvotná analýza, príprava dokumentov, rešerše a rutinná syntéza informácií – a presne v týchto oblastiach je AI dnes najsilnejšia. V oblastiach ako IT, marketing, administratíva a finance klesol podiel juniorských pozícií o 32 % odvtedy, čo sa generatívna AI stala široko dostupnou.
Keď tieto úlohy zmiznú, mizne aj tréningové pole, kde sa mladí ľudia učili kontextu, úsudku a remeslu. AI síce zvyšuje efektivitu, ale hrozí, že vyprázdni potrubie budúcich lídrov.
Čo hovoria dáta? Prvé varovania už prišli
Varovania nie sú len teoretické. Dario Amodei, šéf spoločnosti Anthropic, v rozhovore pre BBC varoval, že by sme sa mohli dočkať „vážnej zamestnaneckej krízy“ v horizonte jedného až piatich rokov, pretože AI nahradí veľké množstvo vstupných kancelárskych pozícií.
Podľa neho AI zvláda opakujúce sa úlohy s meniacim sa obsahom – ako je zhrňovanie dokumentov, príprava finančných správ alebo rešerše – tak dobre, že už teraz sú tieto pozície ohrozené.
Prieskum medzi viac než tisícom globálnych manažérov od BearingPoint ukázal, že polovica z nich už dnes hlási 10–20 % prebytok zamestnancov kvôli zavádzaniu AI, a to predovšetkým práve v IT, administratíve a zákazníckej podpore.
V praxi to vyzerá tak, že firmy menej najímajú juniorov a namiesto nich hľadajú skúsenejších ľudí, ktorí vedia s AI pracovať, alebo ich rovno nahradzujú automatizáciou.
Na čo si dať pozor? A čo s tým?
Nejde o to, že by AI všetky tieto profesie zrušila. Ide o to, že sa mení ich náplň. Rutinné úlohy prevezme stroj, ľudia sa budú musieť posunúť k dohľadu, kontrole a strategickému rozhodovaniu.
Zároveň však existujú aj protichodné hlasy. Dáta z ING naznačujú, že zatiaľ neexistuje korelácia medzi teoretickou expozíciou odvetví voči AI a poklesom počtu voľných pracovných miest. Inými slovami – dopad zatiaľ nie je tak masívny, ako by sa mohlo zdať, a trh práce stále riadia skôr tradičné makroekonomické faktory.
Pre mladých ľudí to znamená, že vstup do pracovného sveta bude zložitejší. Firmy sa budú pýtať nielen na to, čo viete, ale hlavne na to, ako viete spolupracovať s AI. Pre firmy to znamená, že sa musia zamyslieť nad tým, ako navrhovať juniorských rolí tak, aby v nich ľudia získavali skúsenosti, nielen mechanicky plnili úlohy, ktoré za nich urobí stroj.