(Zahraniční investori v Česku zarábajú v priemere 11,2 % ročne, zatiaľ čo v Nemecku len 4,5 %. Takmer 27 % českých zamestnancov pracuje v priemysle – viac než v ktorejkoľvek inej krajine EÚ. A to mení pohľad na to, čomu sa u nás hovorí „ekonomický zázrak“)
Podľa dát Eurostatu a Českej národnej banky má česká ekonomika tri výrazné črty, ktoré vysvetľujú, prečo sa o Česku stále hovorí ako o „montovni Európy“. Nejde o nálepku, ale o čísla, ktoré ukazujú, ako je česká ekonomika štruktúrovaná – a kde sú jej silné i slabé stránky.
Prvý rys: Mimoriadne vysoká výnosnosť zahraničného kapitálu
Zatiaľ čo v Nemecku a Francúzsku sa výnosnosť priamych zahraničných investícií pohybuje okolo 4,5–4,7 % ročne, v Česku je to dlhodobo výrazne viac. Podľa niektorých odhadov sa priemerná výnosnosť v uplynulých rokoch pohybovala okolo 11,2 %. V jednotlivých rokoch to býva ešte viac – napríklad v roku 2022 Eurostat uvádzal Česko s 10,5 % medzi najvýnosnejšími krajinami EÚ.
To znamená, že zahraničné firmy, ktoré v Česku investujú, si odtiaľ odvádzajú oveľa viac peňazí než z iných európskych krajín. Česká ekonomika je pre nich mimoriadne výnosná – no tieto zisky veľkou časťou odtekajú do zahraničia.
Druhý rys: Mimoriadna koncentrácia na priemysel
Eurostat uvádza, že v roku 2024 pracovalo v priemysle 26,8 % všetkých zamestnaných v Česku. To znamená, že Česko bolo jedinou krajinou EÚ, kde tento podiel presahoval jednu štvrtinu pracovnej sily. Priemer EÚ je podstatne nižší a väčšina vyspelých krajín sa už dávno presunula k službám.
Sám vysoký podiel priemyslu nie je problém – problém vzniká v kombinácii s vysokým zahraničným vlastníctvom a pozíciou českých podnikov v rámci nadnárodných výrobných reťazcov.
Tretí rys: Závislosť na zahraničnom kapitáli a pozícia v globálnych reťazcoch
České firmy často nie sú samostatnými hráčmi, ale dodávateľmi pre zahraničné materské spoločnosti. Rozhodnutia o investíciách, vývoji a stratégii sa robia v zahraničí. Česko tak síce profituje z pracovných miest a miezd, ale zostáva závislé od rozhodnutí materských firiem a ich schopnosti prispôsobiť sa zmenám na trhoch.
Navyše podiel zamestnaných vo vysoko a stredne vyspelých technologických odvetviach v Česku dosahuje len 10,5 %, čo je hlboko pod európskym priemerom. To potvrdzuje, že tuzemský priemysel je síce rozsiahly, ale vytvára skôr nižšiu pridanú hodnotu.
Čo to znamená pre bežného človeka?
Práca v priemysle je síce dobre platená, ale Česko je zraniteľné voči odlivu investícií do krajín s lacnejšou pracovnou silou alebo voči zmenám v globálnych dodávateľských reťazcoch. Zisky firiem z veľkej časti odtekajú do zahraničia a nie sú k dispozícii na rozvoj zdravotníctva, školstva alebo infraštruktúry.
Česko tak čelí riziku stredne príjmovej pasce – ekonomika rastie, ale nestačí sa posúvať k odvetviam s vyššou pridanou hodnotou. A to je výzva, ktorá bude vyžadovať zmenu prístupu – ako zo strany vlády, tak aj zamestnávateľov a odborov.
Čo si z toho vziať?
Česká ekonomika stojí na priemysle a zahraničných investíciách, čo prináša prácu a rast. Ale vysoká výnosnosť zahraničného kapitálu a závislosť na rozhodnutiach materských firiem ju robia zraniteľnou. A práve preto sa o Česku hovorí ako o „montovni Európy“. Nie preto, že by sme boli menejcenní, ale preto, že naša ekonomika je štruktúrovaná tak, že z nej profitujú predovšetkým zahraniční vlastníci.