Krajina pod vedením Javiera Mileiho vykazuje štyri po sebe idúce roky primárneho prebytku. Analytici však varujú, že kľúčové štrukturálne problémy zostávajú nevyriešené.
Argentínska ekonomika prechádza najvýraznejšou fiškálnou konsolidáciou za posledné desaťročie. Podľa údajov BBVA Research krajina ukončila roky 2024 a 2025 s primárnym prebytkom a predpokladá sa, že rovnaký výsledok dosiahne aj v rokoch 2026 a 2027. Znamenalo by to štyri po sebe idúce roky ozdravovania verejných financií – výsledok, ktorý Argentína vo svojej modernej histórii zažila len veľmi zriedka. Mesačná inflácia klesla z decembrových 28 % v roku 2023 na 1,9 % v máji 2026. Medzinárodný menový fond ocenil reformné úsilie krajiny ako „pôsobivé“ a poukázal na schválenie kľúčových fiškálnych, obchodných a pracovnoprávnych zákonov.
Fiškálna kotva ako základný pilier
Rozpočtová disciplína sa stala hlavným nástrojom Mileiho vlády. V roku 2026 sa vláda zaviazala k primárnemu prebytku vo výške 1,5 % HDP. Podľa údajov ministerstva hospodárstva dosiahol sektor verejných financií v máji 2026 primárny prebytok 1,92 bilióna pesos a za prvých päť mesiacov roka tak splnil polovicu ročného cieľa dohodnutého s MMF. Analytici očakávajú, že tento trend bude pokračovať aj v roku 2027.
Guvernér centrálnej banky zdôraznil, že prebytok od roku 2024 predstavuje „nezvyčajné správanie v argentínskej histórii“ a mení trajektóriu charakterizovanú opakovanými deficitmi. Minister hospodárstva Luis Caputo uviedol, že „poriadok vo verejných financiách prispieva k hospodárskej stabilite a umožňuje pokračovať vo vracaní prostriedkov súkromnému sektoru formou znižovania daní“.
Inflácia klesá, stále však zostáva vysoká
Dezinflácia je jedným z najviditeľnejších úspechov súčasnej vlády. Kým v decembri 2023 dosahovala jadrová inflácia 28 % mesačne, v máji 2026 to bolo 1,9 %. Medziročná inflácia podľa údajov Trading Economics klesla v apríli 2026 na 32,4 %. Podľa prieskumu centrálnej banky analytici očakávajú, že do konca roka 2026 dosiahne inflácia 29,8 %.
Napriek tomu zostáva inflácia výrazne nad úrovňami, ktoré sú bežné vo vyspelých ekonomikách. MMF vo svojej aprílovej prognóze zvýšil odhad priemernej ročnej inflácie na rok 2026 na 30,4 %. To znamená, že aj napriek výraznému zlepšeniu je cenová stabilita stále krehká.
Hlavné riziká: neformálna zamestnanosť a slabý domáci dopyt
Napriek fiškálnemu úspechu zostávajú nevyriešené štrukturálne problémy, ktoré by mohli stabilizáciu ohroziť. BBVA Research upozorňuje, že na udržateľnú fiškálnu rovnováhu bude potrebné zvýšiť daňové príjmy, nielen znižovať výdavky. Neformálna zamestnanosť je v Argentíne stále veľmi rozšírená a presun pracovníkov do formálneho sektora si vyžaduje odvážne reformy.
Ekonomika síce rastie – MMF na rok 2026 predpovedá rast o 3,5 % a na rok 2027 dokonca 4 % –, no oživenie ťahajú predovšetkým investície a export, nie spotreba domácností. Obnova miezd a kúpnej sily je pomalá a podľa analytikov potrvá niekoľko rokov, kým sa príjem na obyvateľa vráti na úroveň spred dlhého obdobia stagnácie.
Vonkajšia zraniteľnosť a závislosť od kapitálových tokov
Argentína je stále závislá od vonkajších finančných tokov. Centrálna banka v roku 2026 pokračuje v programe nákupu devíz a snaží sa obnoviť devízové rezervy. Podľa BBVA Research je kľúčové, aby krajina obnovila „včasný a udržateľný prístup na medzinárodné kapitálové trhy“.
Správa centrálnej banky o finančnej stabilite upozorňuje, že hlavným zdrojom zraniteľnosti zostáva úverové riziko. Úverové zaťaženie domácností zostáva na vysokej úrovni a mierne vzrástlo. Oživenie úverovania je síce pozitívne, zároveň však zvyšuje expozíciu bankového systému voči rizikám.
Záver: stabilizácia áno, transformácia ešte nie
Argentína pod vedením Javiera Mileiho dosiahla niečo, čo sa ešte pred tromi rokmi zdalo nemožné: fiškálny prebytok, klesajúcu infláciu a rastúcu ekonomiku. MMF ocenil reformné úsilie krajiny a poukázal na „pôsobivý“ pokrok v deregulácii a otváraní ekonomiky.
Otázka však zostáva: Je to trvalá zmena, alebo len dočasný pokoj pred ďalšou búrkou? Argentína má históriu plnú falošných svitaní. Kľúčové štrukturálne problémy – neformálna zamestnanosť, slabý domáci dopyt a závislosť od vonkajších tokov – zostávajú nevyriešené. Ak sa reformy zastavia alebo narazia na politický odpor, krajina sa môže vrátiť do známeho cyklu.
Stabilizácia je dosiahnutá. Transformácia sa však ešte len začína.