Európska únia čelí cenovej kríze spojenej s krízou ponuky, uviedol komisár pre energetiku Dan Jørgensen v liste adresovanom ministrom energetiky krajín EÚ. Dôvodom je vojna s Iránom, ktorá ochromila dodávky ropy a plynu. Únia síce tvrdí, že je lepšie pripravená než v roku 2021, napriek tomu vyzýva členské štáty na úsporné opatrenia.
Európsky komisár pre energetiku Dan Jørgensen v piatok 25. septembra 2026 rozoslal členským štátom EÚ list, v ktorom varoval pred vážnou energetickou situáciou. „Čelíme cenovej kríze spojenej s krízou ponuky,“ napísal Jørgensen v liste, ktorý videla agentúra Reuters.
List prichádza v čase, keď sa Európa pripravuje na zimnú sezónu a ceny energií dosahujú najvyššie úrovne za niekoľko rokov. Podľa Jørgensena je EÚ síce teraz lepšie pripravená než v zime 2021, keď Rusko obmedzilo dodávky plynu, vlády však podľa neho musia zintenzívniť prípravy.
Čo komisár navrhuje
Jørgensen vo svojom liste vyzval členské štáty, aby zvážili opatrenia, ktoré môžu znížiť dopyt po plyne a elektrine. Medzi konkrétne návrhy patria:
- Zníženie teplôt vo verejných budovách
- Obmedzenie vonkajšieho vykurovania (napríklad terás reštaurácií)
- Vypínanie zbytočného verejného osvetlenia
„Vyzývam vás, aby ste zvážili prijatie, prípadne pokračovanie v uplatňovaní opatrení, ktoré môžu podporiť dopĺňanie zásobníkov plynu alebo znížiť dopyt po plyne a elektrine počas obdobia, keď to bude nevyhnutné,“ uviedol komisár.
Prečo je situácia vážna
Európska únia dováža približne 57 percent svojej spotreby energie vo forme fosílnych palív, čo ju robí mimoriadne zraniteľnou voči výkyvom na medzinárodných trhoch. Súčasná kríza je dôsledkom vojnového konfliktu s Iránom, ktorý od februára 2026 ochromil námornú dopravu v Hormuzskom prielive. Tadiaľ prechádza približne 20 percent svetových dodávok ropy a plynu.
Ceny európskeho plynu vystúpili na takmer 80 eur za megawatthodinu, čo je najvyššia úroveň za tri roky. Zásobníky plynu sú podľa Gas Infrastructure Europe naplnené na približne 70 percent, čo je o 12 percentuálnych bodov menej než v rovnakom období minulého roka. V niektorých štátoch je situácia horšia – české zásobníky boli začiatkom augusta naplnené na necelých 60 percent.
EÚ odmieta, že ide o jej zlyhanie
Správa Echo24 poznamenáva, že Európska únia „sama nenachádza žiadne riešenia a naopak vyzýva členské krajiny a obyvateľov, aby sa uskromnili“. Komisár Jørgensen však zdôrazňuje, že za krízou stoja vonkajšie faktory – vojna v Iráne a jej dosahy na globálne trhy – nie európska energetická politika. Sankcie EÚ a zákaz dovozu energií z Ruska komisár v liste nespomenul.
Európska komisia už v apríli 2026 predstavila nástroj AccelerateEU, ktorý má členským štátom pomôcť zvládnuť energetický šok. Podľa odhadov Komisie dosiahnu rozpočtové náklady na opatrenia na zmiernenie dosahov vysokých cien energií 14,5 miliardy eur. Väčšina týchto prostriedkov však smeruje na plošné znižovanie cien, nie na cielenú pomoc zraniteľným domácnostiam.
Čo to znamená
Pre české domácnosti a firmy to znamená, že ceny energií pravdepodobne zostanú vysoké minimálne do konca vykurovacej sezóny. Komisár Jørgensen síce uvádza, že EÚ je lepšie pripravená než v roku 2021, napriek tomu platí, že bez výrazného zníženia dopytu alebo rýchleho upokojenia situácie na Blízkom východe sa Európa nezaobíde bez ďalších úsporných opatrení.
Otázkou zostáva, ako členské štáty na výzvu zareagujú. Reakcia ministrov nebola v sobotu dopoludnia známa. Pre slovenského čitateľa je podstatné, že táto výzva prichádza zhora – z Bruselu – a že opatrenia, ktoré môžu byť prijaté, sa dotknú aj každodenného života: teplôt na úradoch, osvetlenia ulíc a fungovania reštaurácií.