Ministerstvo obchodu USA výrazne zvýšilo odhad rastu HDP v druhom štvrťroku. Zatiaľ čo americká ekonomika ťaží zo silnej spotreby a investícií do AI, eurozóna zažíva len minimálny rast. Poľsko, Česko, Maďarsko a Slovensko však vykazujú odolnosť – V4 ako celok rastie rýchlejšie než západná Európa.
Americká ekonomika v druhom štvrťroku 2026 rástla výrazne rýchlejšie, než sa pôvodne odhadovalo. Podľa tretieho a konečného odhadu amerického ministerstva obchodu sa hrubý domáci produkt zvýšil v anualizovanom prepočte o 2,2 percenta – oproti predchádzajúcemu odhadu 1,5 percenta. Hlavnými ťahúňmi boli silné spotrebiteľské výdavky, ktoré vzrástli o 3,8 percenta, a podnikové investície, ktoré pridali 9 percent, najmä vďaka masívnym výdavkom na infraštruktúru pre umelú inteligenciu.
Eurozóna: rast, ktorý sa sotva hýbe
V porovnaní s americkou dynamikou pôsobí eurozóna ako jej protipól. Podľa Allianz Research sa rast reálneho HDP v eurozóne v roku 2026 odhaduje na iba 0,3 percenta. To je približne sedmina amerického tempa.
Za slabým výkonom stojí kombinácia viacerých faktorov: slabá priemyselná produkcia v Nemecku, ktorá v prvom štvrťroku vzrástla len o 0,3 percenta, vysoké ceny energií a neistota spojená s geopolitickým napätím. Nemecká ekonomika ako motor európskeho rastu zostáva v útlme.
Visegrádska štvorka: región, ktorý drží krok
Krajiny V4 – Poľsko, Česko, Maďarsko a Slovensko – však vykazujú výrazne vyššiu odolnosť než eurozóna. Podľa Wiener Institut für Internationale Wirtschaftsvergleiche (wiiw) skupina V4 a Slovinsko v roku 2026 porastú v priemere o 2,8 percenta, teda približne trikrát rýchlejšie než eurozóna.
Poľsko zostáva regionálnym lídrom. Podľa ekonómov ING poľská ekonomika v roku 2026 porastie o 3,7 percenta, a to vďaka silnej spotrebe domácností, rastúcim verejným investíciám financovaným z fondov EÚ a postupnému oživeniu exportných trhov. Poľsko tak potvrdzuje pozíciu najväčšej a najrýchlejšie rastúcej ekonomiky V4.
Česko podľa aktuálnej prognózy ČNB v roku 2026 porastie o 2,2 percenta, pričom v druhom štvrťroku ekonomika medzikvartálne zrýchlila o 0,4 percenta. Hlavnými ťahúňmi sú domáca spotreba a zahraničný dopyt, hoci investičná aktivita zostáva utlmená v dôsledku geopolitickej neistoty.
Maďarsko sa podľa wiiw nachádza na prahu oživenia. Po rokoch stagnácie by v roku 2026 malo rásť o 1,7 percenta, podporené uvoľnením predtým zablokovaných fondov EÚ a oživením spotreby. Na rok 2027 inštitút dokonca zvýšil prognózu na 2,6 percenta.
Slovensko naopak zostáva najslabším článkom regiónu. Podľa Ministerstva financií SR slovenská ekonomika v roku 2026 porastie len o 1,3 percenta, a to pre slabší zahraničný dopyt a vysokú neistotu v globálnom obchode. wiiw dokonca uvádza iba 0,5 percenta.
Čo to znamená
Rozdiel medzi americkou dynamikou a európskym spomaľovaním sa v roku 2026 ďalej prehlbuje. Spojené štáty ťažia z kombinácie silného domáceho dopytu, investičného boomu v oblasti AI a relatívnej energetickej sebestačnosti. Eurozóna naopak čelí slabému priemyslu, drahým energiám a štrukturálnym prekážkam, ktoré brzdia rast.
Visegrádska štvorka však ukazuje, že aj v rámci Európy existujú ostrovy rastu. Poľsko, Česko a čiastočne aj Maďarsko dokážu rásť tempom, ktoré eurozóna len ťažko doháňa. Pre českú ekonomiku to znamená jediné: udržať tempo s regiónom je možné, vyžaduje si to však aktívnu politiku – nie spoliehanie sa na to, že nás západná Európa potiahne so sebou.