ČSOB minulý rok poskytla 764 miliárd korún na projekty podporujúce prechod k nízkouhlíkovému hospodárstvu, medziročne takmer o 90 percent viac. Najväčším motorom sú nové rezidenčné a komerčné nehnuteľnosti, nasleduje energetika a investície do obnoviteľných zdrojov. Blanka Beranová vysvetľuje, prečo sa banka pozerá na ochranu prírody cez ekonomiku – a ako pomáha klientom s výpočtom uhlíkovej stopy.
ČSOB sa stala jedným z najaktívnejších hráčov v oblasti udržateľných financií v Česku. Podľa novej správy banky poskytla v minulom roku 764 miliárd korún na projekty podporujúce prechod k nízkouhlíkovému hospodárstvu, čo predstavuje medziročný nárast takmer o 90 percent.
Blanka Beranová, ktorá v ČSOB vedie oblasť udržateľnosti, v rozhovore priblížila, čo sa za týmto číslom skrýva a prečo sa banka začala zaujímať o veci, ktoré s financovaním na prvý pohľad nesúvisia – od tôn v regiónoch cez kvalitu pôdy až po kybernetickú bezpečnosť.
Dva hlavné motory rastu
Beranová pripisuje rast dvom faktorom: zmene investičného správania klientov a lepšej schopnosti banky identifikovať a merať udržateľné projekty.
Prvým motorom sú nové rezidenčné a komerčné nehnuteľnosti. V retailovom segmente ČSOB podporuje investície do energeticky úsporných budov zvýhodnenými úrokovými sadzbami a dotačnými programami. Pri komerčných nehnuteľnostiach banka pozoruje rovnaký trend.
Druhým motorom je energetika – investície do obnoviteľných zdrojov a prechod od vysokouhlíkových technológií k udržateľným riešeniam.
V oblasti investičných produktov tvorila minulý rok kategória „zodpovedné investovanie“ 30 percent predaných investícií, pričom tento podiel medziročne rastie.
Prečo banku zaujíma biodiverzita
Beranová jasne vysvetľuje, prečo sa banka začala zaujímať o ochranu prírody: „Strata biodiverzity ovplyvňuje stav ekosystémov, stav ekosystémov ovplyvňuje dodávateľské reťazce a dodávateľské reťazce napokon ovplyvňujú úverovú situáciu klienta.“
Nejde teda o abstraktnú environmentálnu etiku, ale o riadenie rizík. V rámci hodnotenia dvojitej materiality, ktoré ČSOB minulý rok dokončila na úrovni skupiny, boli biodiverzita a voda označené za nové oblasti, na ktoré sa treba popri klíme zamerať.
Najťažšie odvetvia na transformáciu
ČSOB si stanovila dekarbonizačné ciele pre sedem odvetví s vysokými emisiami vrátane energetiky, rezidenčných a komerčných nehnuteľností, dopravy, poľnohospodárstva, výroby cementu a ocele.
Beranová upozorňuje, že oceliarstvo je v Česku typickým príkladom ťažko transformovateľného odvetvia – „bez európskych dotácií je investícia ekonomicky neudržateľná“. Technologická zložitosť výroby cementu a obmedzený dojazd batérií pri nákladnej doprave predstavujú ďalšie prekážky. V poľnohospodárstve je hlavnou výzvou výroba hnojív a prechod k precíznemu alebo regeneratívnemu hospodáreniu.
Chýbajúce dáta sú skutočný problém
Beranová opakovane zdôrazňuje, že skutočnou prekážkou nie sú samotné vykazovacie povinnosti, ale nedostatok dát na obchodné rozhodovanie. Európsky Omnibus výrazne zúžil okruh firiem s povinným vykazovaním, čo z pohľadu banky situáciu komplikuje – kvalitné dáta sú kľúčové na posúdenie rizík a nasmerovanie kapitálu do transformácie.
ČSOB preto spolupracuje s digitálnou platformou Green0meter, ktorá firmám pomáha získavať, vyhodnocovať a vykazovať ESG dáta. Beranová sa domnieva, že skutočný potenciál AI v udržateľných financiách je zatiaľ obmedzený kvalitou dát – „až keď sú dáta komplexné, konzistentné a ľahko dostupné, možno naplno využiť schopnosti AI“.
Čo to znamená pre firmy
ČSOB svojim firemným klientom ponúka nielen peniaze. Poskytuje aj výpočet uhlíkovej stopy, ESG poradenstvo, pomoc so žiadosťami o zelené dotácie a energetické audity. Osobným klientom ponúka produkty ako „hypotéka na úsporné bývanie“ s úrokovou sadzbou od 4,89 percenta, a to pod podmienkou, že nehnuteľnosť dosahuje energetickú triedu A alebo B.
Udržateľné financie nie sú pre ČSOB charitou, ale nástrojom na identifikáciu rizík a príležitostí. Keď banka začne počítať uhlíkovú stopu a vplyvy svojich klientov na biodiverzitu, znamená to, že tieto faktory vstupujú do jadra úverového rozhodovania. Pre české firmy to znamená jediné: neúčasť na transformácii neznamená len stratu dotácií, ale aj postupné vytláčanie z dodávateľských reťazcov.