Čína sa stala druhou krajinou na svete, ktorá zvládla záchyt prvého stupňa orbitálnej rakety na mori aj pristátie na pevnine. Kým Peking oslavuje technologický prielom, SpaceX má za sebou 658 úspešných pristátí a tento rok prvýkrát dostala na obežnú dráhu Starship. Rozdiel v prevádzkovej vyspelosti zostáva priepastný.
Čínsky vesmírny program tento rok dosiahol dva historické míľniky. V júli a auguste 2026 dokončil prvé úspešné návraty prvých stupňov znovupoužiteľných orbitálnych rakiet – najprv na mori, potom na pevnine. Čína sa tak po Spojených štátoch stala len druhou krajinou, ktorá zvládla oba prístupy.
Júlový prielom: záchyt do siete na mori
Dňa 10. júla 2026 odštartovala z kozmodrómu na ostrove Chaj-nan raketa Čchang-čeng 10B na svoju prvú misiu. Po oddelení stupňov sa prvý stupeň vrátil a bol zachytený na námornej plošine pomocou sieťového záchytného systému – technológie, ktorú dosiaľ nepoužila žiadna iná krajina.
Princíp sa líši od pristávacích nôh, ktoré používa SpaceX. Raketa vletí priamo do obrovskej siete, ktorá ju zachytí. Podľa čínskych konštruktérov tento prístup zjednodušuje palubnú konštrukciu, znižuje hmotnosť a zvyšuje nosnosť. Zároveň je tolerantnejší k odchýlkam v mieste pristátia, pretože sieť možno v reálnom čase koordinovane posúvať.
Záchytná plošina meria 144 metrov na dĺžku a 50 metrov na šírku, pričom jej výtlak je 25 000 ton. Je vybavená lidarami, ktoré automaticky sledujú polohu a orientáciu rakety, a špeciálnymi lanami pohlcujúcimi kinetickú energiu. Celý proces je plne automatizovaný a bez posádky.
Augustový úspech: pristátie na pevnine pomocou nôh
Dňa 19. augusta 2026 odštartovala z púšte v Kan-su raketa Zhuque-3 Y2 spoločnosti LandSpace. Po 137 sekundách sa oddelil prvý stupeň, ktorý vykonal sériu manévrov – korekciu orientácie vo veľkej výške, brzdiaci zážih pri návrate, aerodynamický kĺzavý let, pristávací zážih a vysunutie pristávacích nôh. Raketa potom mäkko pristála na betónovej plošine v okrese Min-čchin.
Išlo o prvé úspešné pristátie prvého stupňa orbitálnej rakety na pevnine v Číne a zároveň o prvý takýto úspech čínskej súkromnej spoločnosti. Predchádzajúci pokus v decembri 2025 sa skončil explóziou – rakete sa nepodarilo dokončiť posledný brzdiaci manéver a dopadla 40 metrov od cieľa.
LandSpace teraz plánuje podrobiť vrátený stupeň inšpekcii a testom. O tom, či bude znovu použitý, rozhodne stav motorov, konštrukcie a nádrží.
SpaceX: rutina, ktorú Čína ešte len hľadá
Kým Čína oslavuje prvé úspechy, SpaceX má za sebou 658 úspešných pristátí prvých stupňov rakiet Falcon. Rekordný stupeň B1067 letel už 37-krát a stále sa vracia.
Rozdiel je viditeľný aj v technologickej vyspelosti. Dňa 28. septembra 2026 SpaceX prvýkrát dostala na obežnú dráhu Starship – najväčšiu a najsilnejšiu raketu v histórii, navrhnutú na úplnú znovupoužiteľnosť. Misia vyniesla 26 satelitov Starlink V3, hoci jeden z motorov Raptor zlyhal predčasne.
Starship je o generáciu ďalej než čokoľvek, čo dnes lieta. Kým Falcon 9 je osvedčená a rutinne znovu používaná raketa, Starship predstavuje novú architektúru, ktorá má v budúcnosti lietať stokrát až tisíckrát ročne.
Čo to znamená
Čína tento rok dokázala, že technologicky zvládne to, čo SpaceX – a v jednom ohľade dokonca niečo, čo SpaceX zatiaľ nevyskúšala (záchyt na mori do siete). Ide o významný pokrok, ktorý zmenšuje náskok americkej spoločnosti.
Medzi tým, že to niekto „dokáže raz“, a tým, že to „robí každý deň“, je však priepastný rozdiel. SpaceX má za sebou tisíce misií, stovky pristátí a raketu, ktorá letela 37-krát. Čína má za sebou dva úspešné návraty a plán na prvé opätovné použitie v najbližších mesiacoch.
Pre Európu, ktorá v tejto oblasti výrazne zaostáva, je čínsky pokrok varovaním. Ak sa Peking dokáže poučiť z vlastných úspechov a prejsť od demonštrátorov k sériovej výrobe, môže sa stať druhým skutočným hráčom v oblasti znovupoužiteľných rakiet – a to v horizonte rokov, nie desaťročí.