Energetický šok je spoločný, no inflačné trajektórie jednotlivých krajín V4 sa výrazne rozchádzajú. Poľské pohonné hmoty medziročne zdraželi o 36 percent, Slovensko držia nad vodou lacné potraviny, česká jadrová inflácia zostáva na úrovni 3 percent a Maďarsko ťaží z bázického efektu.
V septembri 2026 vystúpila inflácia v eurozóne na trojročné maximum 3,8 percenta, pričom ceny energií medziročne vzrástli o 18,8 percenta. Krajiny Vyšehradskej štvorky čelia rovnakej energetickej búrke, no každá z nich sa pohybuje iným smerom.
Poľsko: najväčší tlak, na konci roka možno 4,5 percenta
Poľská medziročná inflácia v septembri zrýchlila na 4,0 percenta z augustových 3,4 percenta a dosiahla pätnásťmesačné maximum. Hlavným vinníkom sú nepochybne pohonné hmoty – medzimesačne zdraželi takmer o 10 percent, medziročne o 36,1 percenta.
Od februára, keď konflikt v Perzskom zálive spustil ropnú krízu, vzrástli ceny na poľských čerpacích staniciach o viac ako 35 percent a k celkovej inflácii prispeli takmer dvoma percentuálnymi bodmi. Poľská centrálna banka očakáva, že inflácia sa do konca roka priblíži k 4,5 percenta a počas väčšiny budúceho roka zostane nad hornou hranicou tolerančného pásma.
Analytici zároveň varujú, že sa začínajú objavovať známky širšieho prenosu do cien potravín a ďalších položiek. Energetický šok zatiaľ nevyvolal plošný tlak na ostatné tovary a služby, no pretrvávajúce vysoké ceny energií toto riziko zvyšujú.
Slovensko: lacné potraviny „maskujú“ drahé energie
Slovenská harmonizovaná inflácia v septembri zostala stabilná na úrovni 3,1 percenta, rovnako ako v auguste. Pod pokojnou hladinou sa však skrýva rozpoltená štruktúra: ceny energií medziročne vzrástli o 13,8 percenta, služby o 4,2 percenta, no potraviny, alkohol a tabak medziročne klesli o 2,2 percenta.
Analytik Slovenskej centrálnej banky Branislav Karmažin upozornil, že pokles cien potravín bol „najväčším septembrovým poklesom od vstupu Slovenska do eurozóny“ a presne vykompenzoval zdraženie pohonných hmôt. Varoval však, že tento „vankúš“ sa stenčuje: „Vysoké ceny ropy postupne požierajú to, čo domácnosti ušetrili na lacnejších potravinách.“
Analytici očakávajú, že v októbri dosiahne zdraženie pohonných hmôt vrchol a začne sa prejavovať aj zrýchlenie dovozných cien. Inflácia by mohla mierne stúpnuť na 3,2 percenta, celoročný priemer sa odhaduje približne na 3,6 percenta.
Maďarsko: najnižšia celková inflácia, no služby rastú o 5 percent
Celková inflácia v Maďarsku v auguste dosiahla iba 1,3 percenta, čo je najmenej spomedzi krajín V4. Toto číslo však treba čítať v kontexte bázického efektu – Maďarsko v predchádzajúcich rokoch prešlo dramatickým rastom cien a súčasná nízka hodnota čiastočne odráža vysokú porovnávaciu základňu.
Dôležitejší je štrukturálny tlak. Inflácia v službách dosiahla 5 percent a jadrová inflácia pri takzvaných „lepkavých“ cenách zostala na úrovni 3,8 percenta. Maďarská centrálna banka na svojom septembrovom zasadnutí pozastavila cyklus znižovania sadzieb a ponechala základnú sadzbu na úrovni 5,50 percenta. Zároveň oznámila, že od roku 2028 zníži inflačný cieľ z 3,0 na 2,5 percenta.
Banka vo svojom vyhlásení výslovne varovala, že „oživenie cien energií prináša vážne riziká smerom nahor“ a že zvyšovanie sadzieb hlavnými centrálnymi bankami znižuje ochotu riskovať na rozvíjajúcich sa trhoch. Analytici ING odhadujú celoročnú priemernú infláciu v Maďarsku na 1,7 až 1,8 percenta, v roku 2027 by však mala stúpnuť približne na 2,8 percenta.
Česko: celkové číslo „vyzerá dobre“, jadrová inflácia hovorí niečo iné
Celková inflácia v Česku v auguste dosiahla 1,9 percenta, teda hodnotu blízku dvojpercentnému cieľu ČNB. Toto číslo však výrazne stlačili dva dočasné faktory: ceny potravín medziročne klesli o 4,3 percenta a poplatok za obnoviteľné zdroje sa presunul z účtov za elektrinu do štátneho rozpočtu.
Jadrová inflácia však rozpráva iný príbeh. Zostáva stabilná na úrovni 3,0 percenta, čo je najvyššia hodnota za posledný rok. Ceny služieb síce mierne spomalili, stále však rastú o 4,4 percenta. Ceny pohonných hmôt medziročne vzrástli o 26,2 percenta a sú hlavným faktorom rastu celkovej inflácie – len tento faktor prispel k augustovej inflácii takmer 0,3 percentuálneho bodu.
ČNB vo svojom komentári uviedla: „Zvýšenie výhľadu inflácie na budúci rok odráža vývoj jadrovej inflácie a globálnych inflačných tlakov (energie, potraviny), čo je dôvodom na opatrnejšie nastavenie menovej politiky.“ Analytici očakávajú, že česká inflácia v septembri prekročí 2 percentá a na začiatku budúceho roka môže dočasne presiahnuť 3 percentá.
Čo z toho vyplýva
Krajiny V4 čelia rovnakému energetickému šoku, no ich ekonomické štruktúry a politický priestor určujú úplne odlišné inflačné trajektórie.
Poľsko je zasiahnuté najpriamejšie – pohonné hmoty majú v tamojšom spotrebiteľskom koši vysokú váhu a zlotý je zraniteľnejší voči doláru. Slovensko ako člen eurozóny ťaží z kurzovej stability, no jeho závislosť od dovozu energií je vysoká a lacné potraviny sú iba dočasnou záplatou. Česká jadrová inflácia je najtvrdšia – ceny služieb a náklady na bývanie vytvárajú štrukturálny tlak, na ktorý sa energetický šok iba nabaľuje. Maďarsko sa nachádza v cyklickom posune – minulá vysoká inflácia zanechala vysokú základňu, preto je súčasné číslo nízke, no tlak v službách nezmizol.
Pre všetky štyri krajiny platí, že skutočná otázka neznie „aká vysoká je inflácia teraz“, ale či sa energetický šok prelial z pohonných hmôt a elektriny do širších cenových oblastí. Poľské a české údaje ukazujú, že k tomu dochádza. Slovensko a Maďarsko získali dočasný čas na vydýchnutie, no ten nebude trvať večne.