Európa vstupuje do vykurovacej sezóny s najnižšími zásobami plynu od roku 2011. Celoeurópske zásobníky sú naplnené len na 71,5 percenta, české ešte menej. Fyzický nedostatok plynu pravdepodobne nehrozí, no ak príde tuhá zima, ceny výrazne prekročia tohtoročnú úroveň. A pozor: neruský plyn navyše zanáša kotly – najmä tie s medenými rozvodmi.
Európa sa pripravuje na zimu, ktorá nebude vyzerať ako v predchádzajúcich rokoch. Podľa údajov Gas Infrastructure Europe (GIE) sú zásobníky plynu v celej EÚ na konci septembra naplnené len na 71,5 percenta. To je približne o 15,7 percentuálneho bodu menej než päťročný priemer a výrazne menej než 82,5 percenta v rovnakom období minulého roka.
V prepočte na objem sa v európskych zásobníkoch nachádza približne 783 miliárd kubických metrov plynu, čo je asi o 12,7 miliardy menej než pred rokom. Ide o najnižšiu úroveň od roku 2013.
Kde je situácia najhoršia
Niektoré krajiny sú na tom výrazne horšie než iné. Nemecko a Holandsko majú zásobníky naplnené len na 56 až 57 percent. Nemecko navyše zaznamenalo najnižšiu septembrovú úroveň od roku 2011, keď sa tieto štatistiky začali viesť.
Česko na tom nie je o veľa lepšie. Podľa dostupných údajov boli české zásobníky začiatkom augusta naplnené na necelých 60 percent, zatiaľ čo o rok skôr to bolo približne tri štvrtiny.
Trh už zareagoval
Ceny plynu v Európe už v septembri tohto roka vystúpili na takmer 80 eur za megawatthodinu, čo bola najvyššia úroveň od decembra 2022. Následne síce mierne klesli, stále sa však držia okolo 72 až 73 eur – v porovnaní s približne 32 eurami v septembri 2025.
To znamená, že aj v najlepšom prípade budú tohtoročné náklady na vykurovanie viac než dvojnásobné v porovnaní s minuloročnou vykurovacou sezónou.
Čo EÚ chráni
Európa však nie je bez ochrany. V porovnaní s krízou v roku 2022 sa štruktúra dodávok výrazne zmenila.
Diverzifikácia dodávok. V roku 2025 dodalo Nórsko približne 52 percent plynu dovážaného potrubím do EÚ, Alžírsko 17,4 percenta. Ruský plyn teraz prúdi potrubím už len jedinou trasou – TurkStream – a v obmedzenom objeme.
LNG ako polovica bilancie. Skvapalnený zemný plyn (LNG) teraz tvorí takmer polovicu dodávok plynu do EÚ, pričom 58 percent tohto LNG pochádza zo Spojených štátov. Európa je tým síce viazaná na volatilný globálny trh, získava však flexibilnejšiu alternatívu než jediné potrubie.
Štrukturálny pokles spotreby. Od roku 2022 sa spotreba plynu v EÚ štrukturálne znížila približne o štvrtinu. Holandská vláda uvádza, že aj v prípade prerušenia dodávok sa „trh dokáže rýchlo prispôsobiť“.
Rozhodne počasie
Jediným faktorom, ktorý môže Európu tento rok „zachrániť“, je počasie. Podľa sezónneho výhľadu služby Copernicus sa v zime 2026/2027 očakávajú teploty nadpriemerné vo väčšine Európy. Rozvíja sa silný jav El Niño a americký úrad NOAA odhaduje, že v jesenných a zimných mesiacoch dosiahne „veľmi silnú“ úroveň s pravdepodobnosťou vyššou než 90 percent. Tento vzorec zvyčajne prináša do Európy miernejšie západné prúdenie.
„Priemerne teplejšie“ však neznamená, že neprídu mrazy. Sezónne predpovede opisujú priemer za celé obdobie od decembra do februára, počas ktorého môžu nastať aj niekoľkotýždňové chladné obdobia. Ak zima prinesie dlhodobé mrazy, nízke zásoby sa rýchlo vyčerpajú a ceny môžu ďalej vyskočiť. Nemeckí poslanci už varovali, že chladná zima by mohla krajinu prinútiť k „drahým núdzovým nákupom alebo dokonca prídelovému systému“.
Výhrevnosť: ruský plyn verzus LNG
Diskusia o kvalite plynu je na mieste. Ruský potrubný plyn obsahuje viac než 95 percent metánu a jeho spaľovacie teplo sa pohybuje v rozmedzí 11,10 až 11,38 kWh/m³ s maximálnou odchýlkou približne 2,5 percenta. Ide o mimoriadne stabilnú zmes s predvídateľnou výhrevnosťou.
LNG má naopak vyššiu výhrevnosť – zvyčajne 12 až 13 kWh/m³ – jeho kvalita však kolíše podľa zdroja. Priemerná výhrevnosť LNG dovážaného do EÚ sa pohybuje okolo 45,1 MJ/kg. Rôzne krajiny pôvodu dodávajú LNG s odlišným zložením, čo znamená, že infraštruktúra musí byť pripravená na širšie rozpätie kvality.
Tvrdiť, že ruský plyn je „lepší“, je zjednodušenie. Ruský plyn je stabilnejší, LNG je flexibilnejší, no má širšie rozpätie kvality.
Problém, o ktorom sa nehovorí: zanášanie kotlov
Prechod na neruský plyn priniesol v Česku nečakaný technický problém – upchávanie kotlov. Podľa Českej komory autorizovaných inžinierov a technikov (ČKAIT) obsahuje plyn, ktorý v Česku nahradil ruské dodávky, niekoľkonásobne vyššie množstvo sírovodíka (sulfánu, H₂S).
Pri spaľovaní tohto plynu vznikajú síranové soli. Usádzajú sa na plynových zariadeniach, najmä na horákoch, a upchávajú ich.
Rozhodujúci je pritom materiál potrubia v kotle. Podľa technikov sa problémy neevidujú pri zariadeniach s oceľovým potrubím, ale takmer výhradne pri tých, v ktorých bola použitá meď. Keď sa meď dostane do kontaktu so sírovodíkom, vytvorí sa sulfid meďnatý. Ten sa odlupuje vo forme čiernych alebo lesklých kovových častíc. Tieto častice prúd plynu unáša ďalej a upchávajú horák a armatúry.
Jeden z technikov to opísal názorne: „Vyzerá to, akoby ste do potrubia nastrúhali obyčajnú ceruzku.“
V praxi sa to prejavuje takto:
- Horáky samovoľne zhasínajú – pri prekročení únosnej miery zanesenia sa aktivuje bezpečnostný systém a horák zhasne. Bez vyčistenia a revízie ho nemožno znova spustiť.
- Neštandardné správanie spotrebičov – plynové ohrievače sa správajú nepredvídateľne, konce plameňov na sporáku sú červené a výkon klesá.
- Riziko pri medených rozvodoch – ak máte medené potrubia a kotol nasáva vzduch z interiéru, riziko je najvyššie. Týka sa to najmä sporákov a gamatiek.
Podľa ČKAIT nie je potrebné plošne meniť celé kotly ani horáky. Riešením je inštalácia špeciálneho filtra pred kotol. Ten stojí približne 1 200 Kč, k čomu treba pripočítať náklady na prácu. Filter je však potrebné pravidelne čistiť.
Odporúčanie: Pri pravidelnej revízii sa technika opýtajte, či je vaše zariadenie pripravené na spaľovanie nórskeho plynu. Ak máte medené rozvody a kotol nasáva vzduch z interiéru, riešte situáciu čo najskôr.
Čo to znamená pre Česko
Česko čelí podobnej situácii ako zvyšok Európy. Zásobníky sú naplnené podpriemerne, čo znamená menší manévrovací priestor na vyrovnávanie výkyvov počas zimy.
Pre české domácnosti a firmy platí, že nejde o riziko fyzického nedostatku plynu, ale o riziko vysokých cien. Podľa prieskumu Európskej centrálnej banky sa vo viac než polovici krajín eurozóny zmeny veľkoobchodných cien plynu premietajú do účtov spotrebiteľov v priebehu 1 až 3 mesiacov – teda oveľa rýchlejšie než pred štyrmi rokmi.
Ak bude zima chladná, náklady na vykurovanie výrazne prekročia minuloročnú úroveň. Aj keby bola zima teplá, pre napätie na globálnom trhu s LNG a geopolitické riziká sa ceny len ťažko vrátia na úroveň z roku 2025.
Európska zima tento rok nepreverí potrubia. Preverí peňaženky – a v mnohých českých domácnostiach aj stav kotlov.