Generácie narodené v rokoch 1980 až 2050 získajú z dôchodkového systému viac, než doň zaplatia. Vyplýva to z medzigeneračných účtov Národnej rozpočtovej rady. V najbližších rokoch čaká systém dokonca prebytok. Tvrdý náraz však príde po roku 2040.
Mladí ľudia v Česku dlhodobo počúvajú, že na ich dôchodky nebudú peniaze. Demografické projekcie varujú pred starnutím populácie, nízkou pôrodnosťou a ubúdajúcim počtom pracujúcich. Nové čísla Národnej rozpočtovej rady (NRR) však ukazujú prekvapivý opak: generácie, ktoré dnes vstupujú na trh práce, dostanú zo systému viac, než doň počas života odvedú.
Čo ukazujú medzigeneračné účty
NRR vo svojej Správe o dlhodobej udržateľnosti verejných financií zostavila takzvané medzigeneračné účty. Tie sledujú, koľko jednotlivé generácie zaplatia do dôchodkového systému na poistnom a koľko z neho naopak získajú na dôchodkoch.
Výsledok je jednoznačný: všetky generácie narodené v rokoch 1980 až 2050 získajú z dôchodkového systému viac, než doň zaplatia. Platí tiež, že relatívne mladšie generácie získajú ešte viac než staršie. Dôvodom je kombinácia dlhšej očakávanej dĺžky života, vyššieho veku odchodu do dôchodku a spôsobu výpočtu dôchodkov.
To zásadne mení zaužívaný naratív o „medzigeneračnej dohode“, ktorú mladí financujú a nikdy z nej nič nedostanú späť. Podľa týchto údajov je to práve naopak – dnešní tridsiatnici a štyridsiatnici sú z pohľadu čistého príjmu z dôchodkového systému vo výhodnejšej pozícii než ich rodičia.
Najbližšie roky: prebytok namiesto deficitu
Predstava, že dôchodkový systém je v permanentnej kríze, dostáva ďalšiu trhlinu. Podľa NRR sa hospodárenie systému v najbližších rokoch zlepší a prejde do prebytkov.
Pomáha k tomu niekoľko faktorov naraz. Počet starobných dôchodcov má byť do konca desaťročia približne stabilný. Mzdy rastú a s nimi aj odvody na poistnom. Valorizácia navyše stále doháňa pokles reálnych miezd z rokov 2022 a 2023 – rast reálnych miezd začne ovplyvňovať valorizáciu dôchodkov až od januára 2029.
Novopriznané dôchodky navyše porastú pomalšie než priemerná mzda. Do roku 2035 sa znižuje zápočet príjmov do prvej redukčnej hranice a mierne klesá percentuálna sadzba za každý rok poistenia. To znamená, že výdavky na starobné dôchodky budú v pomere k HDP klesať – z dnešných približne siedmich percent na 6,8 percenta HDP v roku 2036.
Kde je skutočný problém
Prebytok však nebude trvať večne. Po roku 2030 začnú do dôchodku odchádzať silné ročníky narodené v sedemdesiatych rokoch. Okolo roku 2061 má podľa projekcie NRR žiť v Česku približne tri milióny starobných dôchodcov – asi o 26,5 percenta viac než dnes.
Výdavky na starobné dôchodky majú okolo roku 2060 dosiahnuť približne 9,2 percenta HDP. Celkový deficit dôchodkového systému má okolo roku 2061 dosiahnuť 1,5 percenta HDP ročne. Je to síce výrazne menej, než hrozilo pred reformou z roku 2024, stále však ide o deficit, ktorý bude musieť niekto zaplatiť.
Podľa skorších projekcií, ktoré nezohľadňovali reformu z roku 2024, mal deficit dosiahnuť až 2,9 percenta HDP – v dnešných cenách približne 222 miliárd korún ročne. Reforma teda systém výrazne stabilizovala, no úplne ho nevyriešila.
Prečo sa to mladým nezdá
Čísla NRR hovoria, že z čisto fiškálneho hľadiska si mladé generácie v dôchodkovom systéme nevedú zle. Napriek tomu pretrváva pocit neistoty. Dôvodov je niekoľko.
Politická nestabilita. Dôchodkové reformy sa v Česku opakovane menia s každou vládou. To, čo platí dnes, nemusí platiť o dvadsať rokov. Mladí ľudia nemajú istotu, že pravidlá, z ktorých NRR vychádza, budú v čase ich odchodu do dôchodku stále platné.
Nízka pôrodnosť. V roku 2025 sa narodilo len 77,6 tisíca detí – najmenej v histórii. Úhrnná plodnosť klesla na 1,28 dieťaťa na ženu. Pri takomto tempe sa populačná základňa priebežného systému zmenšuje, hoci migrácia tento efekt krátkodobo zmierňuje.
Skúsenosť s predchádzajúcimi generáciami. Mladí ľudia vidia, že ich rodičia a starí rodičia sa často spoliehajú na štátny dôchodok, ktorý sotva stačí na pokrytie základných potrieb. Priemerný starobný dôchodok v januári 2026 predstavoval 21 840 korún – približne polovicu priemernej mzdy. Nie je to suma, z ktorej sa dá pohodlne žiť.
Vlastná zodpovednosť. Čoraz viac mladých ľudí si uvedomuje, že spoliehať sa iba na štátny dôchodok je riskantné. Tretí pilier – dobrovoľné dôchodkové sporenie – má síce 3,9 milióna účastníkov, ich počet však dlhodobo klesá. Mladí ľudia často volia iné formy investícií než dôchodkové sporenie so štátnym príspevkom.
Čo to znamená
Správa NRR prináša dve správy. Dobrou správou je, že dôchodkový systém nie je v bezprostrednom ohrození a že mladé generácie z neho budú z čisto finančného hľadiska profitovať. Zlou správou je, že systém bude po roku 2040 čeliť rastúcemu deficitu, ktorý si vyžiada ďalšie reformy – či už na strane príjmov, alebo výdavkov.
Pre mladých ľudí to znamená jediné: štátny dôchodok bude pravdepodobne existovať, ale nebude stačiť. Čím skôr začnú budovať vlastné finančné rezervy – či už prostredníctvom tretieho piliera, investícií alebo nehnuteľností – tým menšia bude ich závislosť od rozhodnutí, ktoré za nich budú prijímať iní.