Výnosy štátnych dlhopisov vystúpili na úrovne, ktoré svet naposledy videl v roku 2007. Americký desaťročný dlhopis prekonal 5,3 percenta, britský 5,5 percenta. Za všetkým stojí kombinácia vysokej inflácie, rekordného zadlženia štátov a masívneho požičiavania technologických firiem na výstavbu AI infraštruktúry. Dôsledky pocítia aj české domácnosti – sadzby hypoték sa vracajú k piatim percentám.
Svetové dlhopisové trhy prechádzajú najvýraznejším preceňovaním za posledné dve desaťročia. Výnosy štátnych dlhopisov v kľúčových ekonomikách vystúpili na úrovne, ktoré investori naposledy videli pred globálnou finančnou krízou v roku 2007. Nejde o krátkodobý výkyv – ide o štrukturálnu zmenu, ktorá zdražuje peniaze vládam, firmám aj domácnostiam.
Výnosy na maximách za desaťročia
Americký desaťročný štátny dlhopis (Treasury) vystúpil v septembri 2026 na 5,34 percenta, čo je najvyššia úroveň od roku 2002. Tridsaťročný americký dlhopis dosiahol 5,73 percenta.
Európa nie je výnimkou. Britský desaťročný dlhopis (gilt) sa obchoduje približne za 5,38 percenta, tridsaťročný prekročil 6 percent – prvýkrát od roku 1998. Francúzsky desaťročný dlhopis vystúpil na 4,96 percenta, pričom riziková prirážka oproti Nemecku dosiahla 134 bázických bodov, najviac od roku 2012.
Nemecký desaťročný bund, tradičná kotva európskych dlhopisových trhov, sa obchoduje približne za 3,46 percenta. Japonský desaťročný dlhopis vystúpil na 3,09 percenta – úroveň, ktorú Japonsko nezažilo celé desaťročia.
Podľa ratingovej agentúry Fitch sa výnosy desaťročných dlhopisov od júna 2026 zvýšili vo všetkých veľkých ekonomikách: v USA zo 4,47 na 4,99 percenta, v Nemecku z 3,0 na 3,5 percenta, v Británii z 5,06 na 5,46 percenta.
Čo stojí za rastom výnosov
Dôvodov je niekoľko a navzájom sa posilňujú.
Inflácia zostáva vysoká. Ceny energií v dôsledku konfliktu na Blízkom východe udržiavajú inflačné tlaky nad cieľmi centrálnych bánk. Investori preto očakávajú, že úrokové sadzby zostanú vysoké dlhšie, než sa pôvodne predpokladalo.
Štáty sa masívne zadlžujú. Globálny fiškálny deficit sa na rok 2026 odhaduje na 5,2 percenta HDP – o 170 bázických bodov viac než pred pandémiou. Globálny verejný dlh má do roku 2030 prekročiť 100 percent svetového HDP. Vysoké zadlženie znamená väčšiu ponuku dlhopisov, ktorú musí trh absorbovať – a to tlačí ich ceny nadol a výnosy nahor.
AI firmy súťažia o kapitál. Technologickí giganti vydávajú obrovské množstvo dlhopisov na financovanie dátových centier pre umelú inteligenciu. Podľa ICICI Bank Research by AI firmy mohli v roku 2027 vydať dlhopisy v hodnote 500 miliárd dolárov – porovnateľne s ponukou dlhodobých amerických Treasury. Podiel hyperscalerov na globálnej emisii investičných dlhopisov vzrástol z menej než 1 percenta v roku 2024 na 10 percent.
Medzinárodný menový fond varoval, že táto kombinácia robí trh so štátnymi dlhopismi „náchylnejším na častejšie fiškálne a inflačné šoky“.
Čo to znamená pre hypotéky
Rast výnosov štátnych dlhopisov sa priamo premieta do cien hypoték. V Českej republike sa priemerné sadzby hypoték v máji 2026 zvýšili na 4,67 percenta, čo je najvyššia hodnota v tomto roku.
Pre domácnosti, ktorým sa končí fixácia z roku 2021, to znamená výrazný skok. Kto si vtedy požičal 5 miliónov korún pri sadzbe približne 2 percentá, splácal asi 21-tisíc korún mesačne. Po refinancovaní pri súčasnej sadzbe okolo 4,5 percenta sa splátka zvýši približne na 25-tisíc korún – nárast o 6- až 7-tisíc mesačne.
Naopak, klienti, ktorí si fixovali sadzbu v roku 2023 pri úrokoch okolo 6 percent, môžu teraz refinancovať výhodnejšie a ich splátky klesnú.
Rozdiely v eurozóne
Európska centrálna banka síce nastavuje jednotnú úrokovú sadzbu, no hypotekárne sadzby sa medzi krajinami eurozóny výrazne líšia. Podľa údajov ECB z apríla 2026 je priemerná sadzba nových hypoték v eurozóne 3,43 percenta.
Najnižšie sadzby sú na Malte (2,08 %), v Bulharsku (2,45 %) a v Španielsku (2,80 %). Najvyššie sú naopak v Lotyšsku (4,18 %), Estónsku (4,05 %) a Litve (3,88 %).
Rozdiel medzi Maltou a Lotyšskom presahuje 2 percentuálne body. Pri pôžičke 200-tisíc eur na 20 rokov to znamená rozdiel viac než 200 eur mesačne – a za celý čas splácania takmer 51-tisíc eur na úrokoch.
Dôvodom je štruktúra trhu: v Pobaltí dominujú hypotéky s variabilnou sadzbou (v Lotyšsku ich je viac než 93 percent), ktoré na zmeny sadzieb ECB reagujú okamžite. V Španielsku, Portugalsku a Francúzsku prevažujú fixované sadzby, ktoré domácnosti chránia pred výkyvmi.
Čo bude ďalej
Analytici ICICI Bank Research očakávajú, že výpredaj dlhopisov bude pokračovať, kým budú pretrvávať štrukturálne faktory – vysoké deficity, rastúci dlh a intenzívne požičiavanie AI firiem. Výnosy by mohli ďalej rásť, až kým začiatkom roka 2027 nedosiahnu vrchol.
Medzinárodný menový fond varuje pred „neusporiadaným“ skokom výnosov, ktorý by mohol prudko znížiť hodnotu aktív – vrátane tých viazaných na AI – a podkopať hodnotu štátnych dlhopisov používaných ako kolaterál.
Pre české domácnosti to znamená jediné: éra lacných peňazí je definitívne preč. Hypotéky sa budú pohybovať skôr medzi 4 a 5 percentami než medzi 2 a 3 percentami a kto čaká na návrat rekordne nízkych sadzieb, môže čakať márne.