Nový maďarský premiér Péter Magyar spustil dve veci naraz: zavedenie majetkovej dane pre forintových miliardárov a tlak na pokles výnosov maďarských dlhopisov. Zatiaľ čo nová daň mieri na „oligarchov“ spojených s predchádzajúcim režimom Viktora Orbána, trh s dlhopismi reaguje na vyhliadku zavedenia eura a prílev európskych fondov. Výsledkom je, že maďarské výnosy sa približujú českým úrovniam – hoci české zostávajú stále nižšie. Ako si v tomto porovnaní stojí celá Vyšehradská štvorka?
Majetková daň: 1 percento, pre najbohatších 1,5 percenta
Maďarská vláda v októbri 2026 zverejnila návrh zákona o každoročnej dani z čistého majetku. Základná sadzba je 1 percento z hodnoty majetku nad 1 miliardu forintov (približne 3,08 milióna dolárov). Pri majetku nad 100 miliárd forintov (približne 308 miliónov dolárov) sa sadzba zvyšuje na 1,5 percenta z prebytku.
Daň sa vzťahuje na všetky formy majetku – nehnuteľnosti, investície, podiely vo firmách aj aktíva v zahraničí. U maďarských rezidentov sa zdaňuje celosvetový majetok, u nerezidentov iba vybrané maďarské aktíva, ako sú nehnuteľnosti alebo akcie maďarských firiem. Manželia majú každý vlastný prah 1 miliardy forintov, majetok maloletých detí sa pripočítava k majetku rodičov.
Návrh má platiť od 1. januára 2027, pričom prvé ocenenie majetku prebehne k 31. decembru 2026. Cieľom je podľa premiéra Magyara zabezpečiť „sociálnu spravodlivosť a solidaritu“ a zároveň financovať zníženie daní pre nízkopríjmové skupiny.
Dlhopisy: zo 7,5 percenta na 5,5 a ďalej?
Zatiaľ čo majetková daň mieri na bohatých, maďarské dlhopisy zažívajú niečo iné – výrazný pokles výnosov. Ešte v marci 2026 sa desaťročný maďarský dlhopis obchodoval s výnosom nad 7,5 percenta. Po víťazstve Tiszy a jej prísľube zavedenia eura sa výnosy prepadli pod 5,5 percenta.
Podľa analytika spoločnosti SPB Befektetési Zrt. by sa pri predložení dôveryhodného rozpočtového plánu smerujúceho k euru mohli výnosy dostať až k 4 percentám. To by bolo pod úrovňou amerického desaťročného dlhopisu, ktorý sa pohybuje okolo 4,5 percenta.
Porovnanie V4: kto si požičiava najdrahšie a kto najlacnejšie
Vyšehradská štvorka prechádza v roku 2026 rozdielnym vývojom. Zatiaľ čo Maďarsko zažíva prudký pokles výnosov vďaka politickej zmene, Poľsko a Česko sa držia na relatívne stabilných úrovniach a Slovensko ťaží zo svojho členstva v eurozóne.
Česko zostáva v regióne najstabilnejšie. Desaťročný výnos sa pohybuje okolo 4,5 percenta a vďaka nízkemu zadlženiu a kredibilite ČNB patrí k najnižším v regióne. Rating AA- od S&P Global potvrdzuje, že českí dlžníci sú vnímaní ako bezpeční.
Slovensko ako člen eurozóny ťaží z toho, že nemá vlastné menové riziko. Jeho desaťročný výnos sa pohybuje okolo 3,5 až 4 percent. Rating A je síce o dva stupne nižší než český, no euro znižuje rizikovú prirážku.
Poľsko má výnosy vyššie než Česko, ale nižšie než Maďarsko – pohybujú sa okolo 5 až 5,5 percenta. Poľská ekonomika rastie rýchlo, no fiškálny deficit a vyššia inflácia držia výnosy vyššie. Rating A- odráža stredne rizikový profil.
Maďarsko bolo ešte na začiatku roka 2026 najdrahšou krajinou V4 s výnosmi nad 7,5 percenta. Teraz sa dostalo na 5,5 percenta a podľa analytikov má priestor na ďalší pokles. Rating BBB- je však stále najnižší v regióne a odráža vyššie riziko.
Čo to znamená
Pre investorov: Maďarské dlhopisy ponúkajú vyšší výnos než české, ale aj vyššie riziko. Ak sa Maďarsku podarí presvedčiť trhy o ceste k euru, výnosy môžu ďalej klesať – a ceny dlhopisov rásť. Je to príležitosť, ale aj stávka na politickú stabilitu.
Pre maďarských miliardárov: Nová daň je symbolickým gestom, ktoré má verejnosti ukázať, že nový režim „berie bohatým“. Ekonomicky ide o relatívne nízku sadzbu, psychologicky však o jasný signál – éra Orbánových oligarchov sa končí.
Pre český trh: Maďarsko sa snaží priblížiť českej úrovni výnosov, no česká stabilita zostáva výhodou. Ak Maďarsko skutočne zavedie euro, rozdiel sa môže ďalej zmenšovať – je to však beh na roky, nie na mesiace.
Záver: V4 sa v roku 2026 rozdelila na dva tábory. Česko a Slovensko ťažia zo stability a nízkych výnosov, Poľsko a Maďarsko platia za vyššie riziko. Maďarsko však ukazuje, že aj krajina s vysokým dlhom a nízkym ratingom môže rýchlo zlepšiť svoju pozíciu – ak má odvahu na reformy a jasný cieľ.