Zatiaľ čo Česko a Poľsko vďaka financovaniu z programu EuroHPC spustili prvé fyzické kvantové počítače a ponúkajú reálny výpočtový výkon, Slovensko stavilo na vzdelávanie a Maďarsko na teoretický výskum a softvér. Rozdiel medzi krajinami V4 je značný – a ukazuje, že kvantové technológie nie sú v regióne jednotnou prioritou.
Kvantové počítače prestávajú byť laboratórnou kuriozitou a začínajú sa dostávať do reálnej prevádzky. V krajinách Vyšehradskej štvorky sa však tempo a stratégie výrazne líšia. Zatiaľ čo niektoré krajiny už majú fyzický hardvér a ponúkajú ho výskumníkom aj firmám, iné ešte len budujú základy.
🇨🇿 Česko: prvý kvantový počítač v prevádzke
Česko je v regióne V4 najďalej. V ostravskom superpočítačovom centre IT4Innovations bol v septembri 2025 spustený prvý fyzický kvantový počítač v krajine s názvom VLQ (Very Large Quantum). Ide o 24-kubitový supravodivý systém od fínskej spoločnosti IQM, ktorý vznikol v rámci konzorcia LUMI-Q za približne 125 miliónov korún.
Od júla 2026 je VLQ oficiálne otvorený používateľom z Česka aj celej Európy. Už na ňom beží prvých 16 výskumných projektov – od odhaľovania AI deepfake hlasov cez simulácie molekúl na vývoj liekov až po analýzu elektrických sietí. VLQ je prepojený s klasickým superpočítačom Karolina, čo umožňuje hybridné kvantovo-klasické výpočty. Česko sa tak zaradilo medzi európskych priekopníkov – išlo o druhý kvantový počítač uvedený do prevádzky v rámci iniciatívy EuroHPC.
🇵🇱 Poľsko: dva stroje a veľké plány
Poľsko je na tom s fyzickým hardvérom tiež dobre. V máji 2026 bol na Technickej univerzite v Poznani slávnostne uvedený do prevádzky IQM Radiance 5 – päťkubitový supravodivý systém, ktorý možno v budúcnosti rozšíriť až na 150 kubitov. Stál 10 miliónov zlotých (približne 58 miliónov korún) a je určený predovšetkým na výučbu a výskum.
Ešte dôležitejší je však projekt PIAST-Q, prvý poľský kvantový počítač vyvíjaný priamo v rámci infraštruktúry EuroHPC. Ten bol uvedený do prevádzky už v júni 2025 a stal sa vôbec prvým kvantovým počítačom EuroHPC v Európe. Poznaňské centrum PCSS tak zohráva kľúčovú úlohu v poľskom kvantovom ekosystéme.
🇸🇰 Slovensko: zamerané na vzdelávanie
Slovensko zatiaľ nemá kvantový počítač pripojený k európskej infraštruktúre, urobilo však dôležitý krok smerom k praktickej výučbe. V júni 2026 získala Fakulta riadenia a informatiky Žilinskej univerzity (FRI UNIZA) prvý fyzický kvantový počítač v slovenskej akademickej sfére. Ide o zariadenie SPINQ Gemini Lab, ktoré funguje na princípe nukleárnej magnetickej rezonancie, a môže tak pracovať pri izbovej teplote – na rozdiel od supravodivých systémov, ktoré vyžadujú extrémne chladenie.
Slovensko tak stavilo na prípravu budúcich odborníkov. Fakulta plánuje nové zameranie na kvantovú informatiku a študenti si budú môcť vyskúšať programovanie kvantových obvodov priamo na reálnom hardvéri. Teoretické zázemie má Slovensko aj vďaka Slovenskej akadémii vied, ktorá v októbri 2026 usporiadala prednášku o systéme LUMI-Q VLQ.
🇭🇺 Maďarsko: teória a simulácie
Maďarsko sa v dostupných zdrojoch nespomína v súvislosti s vlastným fyzickým kvantovým počítačom. Jeho silnou stránkou je však teoretický výskum a medzinárodná spolupráca. Výskumný tím z Fyzikálneho centra HUN-REN Wigner pod vedením Zoltána Zimborása sa zapojil do európskeho projektu HQCC (Hybrid Quantum-Classical Computing), ktorého cieľom bolo vyvinúť nové hybridné algoritmy na optimalizáciu a strojové učenie.
Maďarskí výskumníci sa podieľali aj na vývoji softvéru na kvantové simulácie, ktorý spoločnosť NVIDIA využila pri predstavení svojich najnovších akcelerátorov. Tento softvér má nájsť uplatnenie pri modelovaní klímy alebo v inžinierskom dizajne. Maďarsko tak zatiaľ zohráva úlohu skôr v softvérovej a algoritmickej rovine než v prevádzke vlastného kvantového hardvéru.
💡 Čo to znamená pre V4
Rozdiel medzi krajinami V4 je značný. Česko a Poľsko vďaka financovaniu z EuroHPC získali fyzické kvantové počítače a môžu ponúkať reálny výpočtový výkon výskumníkom aj firmám. To im dáva náskok v praktických aplikáciách a pri priťahovaní talentov.
Slovensko investuje do vzdelávania a snaží sa dobehnúť vedomostnú medzeru. Maďarsko sa profiluje v teoretickom výskume a softvéri. Pre región ako celok to znamená, že V4 nie je v kvantových technológiách jednotným hráčom – a zatiaľ čo Česko a Poľsko už „počítajú“, Slovensko a Maďarsko sa ešte len „učia“.
Otázka do budúcnosti znie, či sa podarí rozdiely medzi krajinami V4 zmenšiť, alebo sa kvantové technológie stanú ďalším faktorom, ktorý región rozdelí na tých, ktorí držia krok, a tých, ktorí zaostávajú.