Nástroj, ktorý sa môže stať brzdou
Akceleračné zóny mali byť receptom na pomalú výstavbu obnoviteľných zdrojov v Česku. Namiesto toho sa z nich stáva ďalšia prekážka. Na začiatku augusta 2023 vláda schválila ich definitívnu podobu, no kritici varujú, že v praxi budú takmer nepoužiteľné. Dôvodom sú prísne podmienky, výškové limity a množstvo výnimiek, ktoré výstavbu v týchto oblastiach paradoxne predražujú a sťažujú.
Európska komisia pritom hrozí, že ak Česko svoje záväzky nesplní, prídeme o miliardy z Národného plánu obnovy. Otázka znie, či sa podarí dosiahnuť aspoň symbolický výkon troch gigawattov, alebo zostane len číslo na papieri.
Z 2685 na 297 kilometrov štvorcových
Pôvodný návrh akceleračných zón počítal s rozlohou 2685 kilometrov štvorcových. Po sérii pripomienok zo strany obcí, krajov a ministerstva životného prostredia vláda plochu zmenšila na iba 297 kilometrov štvorcových. To je zhruba 0,6 percenta rozlohy Českej republiky. Z pôvodných 110 lokalít ich zostalo 61, z toho 49 určených pre veterné elektrárne a zvyšok pre fotovoltaiku.
Minister priemyslu Karel Havlíček po rokovaní vlády pripustil, že išlo o minimalistickú verziu. Kabinetu išlo predovšetkým o formálne splnenie povinností voči Bruselu, aby Česko neprišlo o európske dotácie. Podľa Havlíčka sa vláda snažila „výrazne obmedziť možnú výstavbu veterných elektrární oproti pôvodnému plánu“.
Podmienky, ktoré výstavbu predražujú
Problém nie je len v rozsahu, ale aj v tom, čo vláda v zónach umožňuje. Ministerstvo životného prostredia v stanovisku SEA pridalo niekoľko sprísňujúcich požiadaviek. Investori budú musieť napríklad vybavovať veterné elektrárne odpudzovačmi vtákov a netopierov, inštalovať detekčné systémy a v niektorých oblastiach elektrárne vypínať počas jesennej migrácie netopierov.
Predseda Komory obnoviteľných zdrojov Štěpán Chalupa to označil za zbytočné plytvanie peniazmi a predražovanie elektriny. „V akceleračných zónach by sa tieto opatrenia mali vyžadovať len na základe individuálneho posúdenia, nie plošne,“ uviedol Chalupa.
Ďalšia podmienka sa týka poľnohospodárskej pôdy. Investor, ktorý chce stavať na pôde prvej alebo druhej kategórie, bude musieť preukázať, že neexistuje vhodnejšia alternatíva. Právnik Pavel Doucha upozornil, že akceleračné zóny tak budú mať v tomto ohľade prísnejší právny režim než projekty mimo nich. „S preukazovaním alternatív máme veľmi zlé skúsenosti. Úrady často požadujú nerealistické veci, napríklad aby ste fotovoltaiku postavili na strechách susednej obce,“ opisuje Doucha.
Výškové limity a odpor obcí
Ďalšou prekážkou sú výškové limity. V žiadnej z akceleračných zón nesmú veterníky prekročiť určitú výšku, čo vylučuje inštaláciu najmodernejších typov západných výrobcov. Zóny sa tak podľa Chalupu môžu stať „múzeom zastaralých technológií“.
Problémom je aj postoj samospráv. Liberecký kraj sa postavil proti všetkým piatim navrhnutým lokalitám pre veterníky s tým, že s obcami prebehla „takmer nulová komunikácia“. Ministerstvo pre miestny rozvoj nakoniec s krajmi rokovalo a väčšinu sporných lokalít vypustilo. Výstavba obnoviteľných zdrojov tak bude na mnohých miestach jednoduchšia mimo vyhradené zóny než v nich.
Čo z toho vyplýva
Akceleračné zóny sa stávajú obeťou vlastnej politickej ceny. Vláda ich redukuje a zaťažuje podmienkami tak, že ich praktický prínos je minimálny. Záväzok troch gigawattov inštalovaného výkonu v týchto oblastiach je v nedohľadne. Projekty sa budú stavať skôr inde, kde je menšia byrokracia a väčšia podpora obcí.
Európska komisia podľa vyjadrenia vládneho splnomocnenca Filipa Turka pohrozila, že nesplnenie záväzkov by mohlo ohroziť prístup Česka k unijným peniazom. Podľa ministerstva priemyslu však stačí zóny vyčleniť, nie v nich nutne stavať. Či sa tak stane, ukáže až prax.