Podľa údajov Eurostatu za rok 2025 bolo v EÚ ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením 20,9 percenta obyvateľov. Česko s 11,5 percenta zostáva najlepšie v celej Únii. Slovensko je so 16,7 percenta mierne nad európskym priemerom, Maďarsko sa s odhadom okolo 20 percent drží tesne pod ním. Rozdiely medzi krajinami však nie sú dané len ekonomikou, ale aj nastavením sociálnych systémov.
Česko dlhodobo patrí medzi krajiny s najnižšou mierou ohrozenia chudobou alebo sociálnym vylúčením v Európskej únii. Potvrdzujú to aj najnovšie údaje Eurostatu za rok 2025. Zatiaľ čo európsky priemer dosiahol 20,9 percenta, v Česku to bolo iba 11,5 percenta – najmenej zo všetkých 27 členských štátov.
Čo čísla znamenajú
Ukazovateľ AROPE (At Risk of Poverty or Social Exclusion) sa netýka iba príjmu. Zahŕňa tri situácie: príjmovú chudobu (príjem pod 60 percent mediánu), závažnú materiálnu a sociálnu depriváciu a život v domácnosti s veľmi nízkou intenzitou práce. Človek sa do ukazovateľa započítava, aj keď spĺňa iba jednu z nich.
V Česku sa do tejto kategórie dostalo približne 1,2 milióna ľudí. Pre porovnanie: v Bulharsku, ktoré je na opačnom konci rebríčka, ide o 29 percent populácie.
Slovensko: výrazné regionálne rozdiely
Slovensko vykázalo v roku 2025 mieru AROPE na úrovni 16,7 percenta, čo predstavuje medziročný pokles o 1,6 percentuálneho bodu z 18,3 percenta v roku 2024. Po štyroch rokoch rastu sa tak situácia mierne zlepšila.
Zásadný je však pohľad na mapu. Zatiaľ čo Bratislavský kraj má iba 2,9 percenta ohrozených – najnižšiu hodnotu v celej Európe –, v niektorých východných regiónoch tento podiel presahuje 23 až 30 percent. Rozdiel medzi hlavným mestom a zvyškom krajiny patrí medzi najväčšie v EÚ.
Maďarsko: údaje nie sú úplné, obraz je však jasný
Pre Maďarsko nie sú v dostupných zdrojoch uvedené úplné celoštátne čísla AROPE za rok 2025. Správa Európskej komisie však uvádza, že miera AROPE u starších ľudí dosiahla 19,8 percenta, čo je nad priemerom EÚ (18,8 percenta). U žien vo veku nad 65 rokov to bolo dokonca 24 percent v porovnaní s 13,3 percenta u mužov.
Maďarsko sa dlhodobo potýka s vysokou materiálnou a sociálnou depriváciou – v rokoch 2019 až 2025 sa pohybovala okolo 9 percent populácie. To je výrazne viac než v Česku, kde je deprivácia nízka.
Čo to znamená
Rozdiely medzi krajinami nevychádzajú iba z ekonomickej výkonnosti. Česko má dlhodobo nízku mieru chudoby vďaka kombinácii relatívne rovnostárskeho rozdelenia príjmov, fungujúceho sociálneho systému a nízkej nezamestnanosti. Slovensko a Maďarsko majú vyšší podiel ľudí s nízkymi príjmami, väčšie regionálne rozdiely a v Maďarsku aj výraznejšiu materiálnu depriváciu.
Pre slovenského čitateľa to znamená jediné: Česko je v tomto ukazovateli skutočne európskou jednotkou. Nie je to náhoda ani štatistická anomália – je to výsledok desaťročí fungujúcej sociálnej politiky a relatívne stabilnej ekonomiky. Slovensko sa síce zlepšuje, stále však za Českom zaostáva o viac než päť percentuálnych bodov. Maďarsko potom zostáva bližšie k európskemu priemeru než k českým hodnotám.