Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry dominuje Čína spracovaniu kľúčových nerastných surovín s podielom okolo 70 %. Od nich závisí výroba čipov, batérií, zbraní aj moderných lietadiel. Európa teraz sleduje, ako skupina kontrolovaná čínskym štátom preberá významné niklové aktíva v Brazílii.
Čína si za desaťročia vybudovala dominantné postavenie v spracovaní kľúčových nerastných surovín. Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) kontroluje spracovanie 19 z 20 strategicky sledovaných surovín s priemerným trhovým podielom okolo 70 %. Táto pozícia sa teraz premieta aj do prevzatia významných niklových aktív v Brazílii, čo vyvoláva geopolitické napätie medzi Čínou, Spojenými štátmi a Európou.
Dominancia v spracovaní, nie v ťažbe
Čínska prevaha nespočíva v samotnej ťažbe, ale predovšetkým v strednom a dolnom článku hodnotového reťazca – v rafinácii a spracovaní. Zatiaľ čo podiel Číny na ťažbe niektorých rúd je relatívne nízky (napríklad 2–8 % pri medi, kobalte a nikle), jej podiel na rafinácii je rozhodujúci.
Pri vzácnych zeminách, ktoré sú kľúčové pre permanentné magnety, elektroniku a obranu, Čína zabezpečuje približne 91 % globálnej kapacity na separáciu a rafináciu. Pri lítiu predstavuje jej podiel na spracovaní 74 %, pri kobalte 76 % a pri prírodnom grafite pre batérie dokonca 94–95 %.
Táto štruktúra znamená, že aj keď sa surovina vyťaží mimo Číny, často sa musí spracovať v Číne. Bez čínskych rafinérií by svetový priemysel fungoval len veľmi ťažko.
Brazília: nikel ako strategická skúška
Prípad Brazílie ilustruje, ako sa kontrola nad surovinami stáva nástrojom geopolitiky. Čínska spoločnosť MMG, ktorú kontroluje štátny gigant China Minmetals, súhlasila s kúpou brazílskych niklových aktív od Anglo American za 500 miliónov dolárov.
Tieto aktíva zahŕňajú feroniklové prevádzky Barro Alto a Codemin, ktoré minulý rok vyprodukovali 39 700 ton niklu, a dve rozvojové ložiská. Pre Európu je tento nikel strategický – ide o nízkouhlíkový feronikel, ktorý európske oceliarne ťažko nahrádzajú pre odlišný obsah niklu a kvalitu.
Európska komisia preto začala hĺbkové vyšetrovanie a varovala, že MMG by mohla presmerovať dodávky do čínskych oceliarní. Americký obchodný zástupca Jamieson Greer dokonca tlačil na Brazíliu, aby predaj zablokovala výmenou za úľavu od ciel. Brazílske ministerstvo zahraničných vecí však tieto požiadavky odmietlo s tým, že krajina uplatňuje rovnaké pravidlá pre všetkých zahraničných investorov.
Širšie súvislosti a limity čínskej dominancie
Čínska stratégia kombinuje dlhodobé štátne investície, integráciu ťažby, spracovania a financovania, ako aj diplomatický tlak. Len v rokoch 2023–2025 investovali čínske firmy približne 120 miliárd dolárov do zahraničných ťažobných operácií.
Západ sa snaží reagovať, no čelí štrukturálnym prekážkam. IEA odhaduje, že na dosiahnutie západných cieľov v oblasti kritických surovín bude potrebných viac ako 500 miliárd dolárov investícií. Nové projekty mimo Číny navyše čelia dlhým lehotám – od oznámenia po spustenie uplynie v priemere približne osem rokov. Aj keď sa podarí otvoriť nové bane, závislosť pretrváva, ak sa surovina naďalej spracúva v Číne.
Čo to znamená pre Európu
Pre Európu je čínska dominancia v spracovaní surovín strategickým rizikom. Európska únia sa snaží diverzifikovať dodávky prostredníctvom zákona o kritických surovinách (Critical Raw Materials Act), ktorý stanovuje ciele pre ťažbu, spracovanie a recykláciu do roku 2030. Realita je však taká, že nové projekty vznikajú pomaly a čínsky náskok sa medzitým zväčšuje.
Brazília je toho príkladom. Ak MMG prevezme niklové aktíva, Čína získa ďalšiu kontrolu nad surovinou, ktorú Európa potrebuje pre batérie, oceľ a obranný priemysel. A to aj napriek tomu, že sa ťaží na druhom konci sveta.
Čínska dominancia teda nie je len otázkou geológie, ale predovšetkým desaťročí budovaných priemyselných ekosystémov, ktoré sa teraz stávajú nástrojom ekonomického a geopolitického vplyvu.