Dlhová záťaž Francúzska prekročila 3,4 bilióna eur, čo predstavuje viac než 114 % HDP. Ratingové agentúry varujú pred ďalším zhoršením. Vláda musí nájsť rovnováhu medzi znižovaním deficitu a udržaním hospodárskeho rastu.
Francúzsky štátny dlh dosiahol na konci druhého štvrťroka 2026 historické maximum. Podľa údajov francúzskeho štatistického úradu INSEE vzrástol na 3,42 bilióna eur, čo predstavuje približne 114,3 % hrubého domáceho produktu. Ide o najvyššiu úroveň v novodobej histórii krajiny a jeden z najvyšších podielov dlhu na HDP v eurozóne.
Ako sa Francúzsko dostalo do tejto situácie
Zadlženosť Francúzska dlhodobo rastie. Už pred pandémiou covidu-19 sa pohybovala okolo 98 % HDP. Výdavky súvisiace s pandémiou, energetické subvencie a rozsiahle sociálne programy tento trend výrazne zrýchlili. V roku 2020 dlh vyskočil na 115 % HDP a odvtedy sa ho nepodarilo výraznejšie znížiť.
Kľúčovým problémom je štrukturálny rozpočtový deficit. V posledných rokoch sa pohybuje medzi 5 a 6 % HDP, teda výrazne nad limitom 3 %, ktorý stanovujú pravidlá EÚ. Francúzsko patrí medzi krajiny, voči ktorým Európska komisia začala postup pri nadmernom deficite.
Prečo je to problém
Vysoký dlh má niekoľko praktických dôsledkov.
Rastúce náklady na obsluhu dlhu. Francúzsko platí veriteľom čoraz viac. Kým v roku 2020 predstavovali úrokové platby približne 36 miliárd eur ročne, v roku 2026 sa odhadujú na viac než 60 miliárd eur. Ide o sumu, ktorá prevyšuje ročný rozpočet francúzskeho ministerstva obrany.
Tlak ratingových agentúr. Agentúry Moody’s a Fitch v posledných mesiacoch zhoršili výhľad Francúzska zo stabilného na negatívny. Dôvodom je podľa nich „výrazné zhoršenie fiškálnej trajektórie“ a „politická neistota v súvislosti so schopnosťou presadiť konsolidačné opatrenia“. Strata najvyššieho ratingu by znamenala ďalšie zdraženie úverov.
Obmedzený priestor na reakciu na krízy. Ak by prišla ďalšia recesia alebo energetická kríza, Francúzsko by malo oveľa menší manévrovací priestor než v roku 2020. Dlh je už príliš vysoký na to, aby bolo možné reagovať ďalším masívnym zadlžovaním.
Čo rieši vláda
Francúzska vláda stojí pred ťažkou voľbou. Musí znižovať deficit, no zároveň nesmie brzdiť ekonomiku, ktorá rastie len veľmi slabo. Minister financií predstavil plán, ktorý počíta so znížením deficitu na 4,5 % HDP v roku 2026 a pod 3 % do roku 2028. Cesta k tomu vedie kombináciou škrtov vo verejných výdavkoch a zvýšenia niektorých daní.
Medzi diskutované opatrenia patria:
- Zmrazenie rastu dôchodkov a sociálnych dávok
- Zníženie počtu zamestnancov vo verejnom sektore
- Zavedenie nových daní pre najvyššie príjmové skupiny a veľké korporácie
- Reforma systému zdravotného poistenia
Každé z týchto opatrení je politicky citlivé. Francúzsko má silnú tradíciu sociálnych protestov a akékoľvek znižovanie výdavkov sa takmer určite stretne s odporom.
Ako sú na tom susedia
Francúzsko nie je jedinou krajinou s vysokým dlhom. Taliansko má dlh nad 137 % HDP, Grécko dokonca nad 150 %. Nemecko je na tom výrazne lepšie, s dlhom okolo 63 % HDP. Česká republika patrí v rámci EÚ ku krajinám s najnižším dlhom – pohybuje sa okolo 44 % HDP.
Rozdiel je však v tom, ako si jednotlivé krajiny stoja z hľadiska dôvery trhov. Taliansko má dlhodobo vyššie výnosy dlhopisov než Francúzsko, pretože investori vnímajú jeho dlh ako rizikovejší. Francúzsko si doteraz udržiavalo relatívne nízke výnosy vďaka svojej ekonomickej sile a členstvu v eurozóne. Ak však bude dlh ďalej rásť, tento rozdiel sa môže zmenšovať.
Čo bude ďalej
Francúzsko stojí na križovatke. Prvou cestou je postupná fiškálna konsolidácia – bolestivá, ale nevyhnutná. Druhou je odkladanie reforiem a spoliehanie sa na to, že ekonomický rast dlh „prekryje“. Druhá cesta je z krátkodobého hľadiska lákavejšia, no z dlhodobého pohľadu neudržateľná.
Pre slovenského čitateľa je francúzsky príklad zaujímavý z dvoch dôvodov. Po prvé ukazuje, ako rýchlo sa môže aj veľká a relatívne bohatá ekonomika dostať do dlhovej pasce. Po druhé pripomína, že členstvo v eurozóne samo osebe nechráni pred fiškálnymi problémami – tie treba riešiť politicky, nie menovo.
Francúzsko má stále čas. Ten sa však kráti a každé odkladané rozhodnutie ho skracuje ešte viac.