Pamätáte si časy, keď ste si museli požičať v banke na nové auto alebo byt? Dnes už to ide inak – a v krypto svete sa práve rodí niečo, čo by mohlo navždy zmeniť spôsob, akým sa financuje fyzická infraštruktúra.
Volá sa to InfraFi a je to jedno z najzaujímavejších prepojení DeFi a DePIN, o ktorom sa v posledných mesiacoch hovorí. Poďme sa na to pozrieť pekne poporiadku.
Čo je InfraFi jednoducho povedané?
InfraFi je v podstate most medzi ľuďmi, ktorí majú kryptomeny a chcú ich zhodnotiť, a projektmi, ktoré potrebujú peniaze na výstavbu reálnej infraštruktúry – či už ide o antény pre bezdrôtový internet, úložné zariadenia alebo výkonné počítače pre umelú inteligenciu.
Predstavte si to ako taký kryptomenový „crowdfunding“ na fyzický svet. Namiesto toho, aby ste dali peniaze na Kickstarter na nový gadget, tu požičiavate kryptomeny (najčastejšie stablecoiny) na nákup hardvéru, ktorý potom bude zarábať poskytovaním služieb – a vy sa o tieto výnosy delíte.
Prečo to dáva zmysel práve teraz?
Celkovo DePIN sektor (decentralizované siete fyzickej infraštruktúry) prechádza zásadnou premenu. Zatiaľ čo v roku 2021 išlo hlavne o špekulácie a tokeny s nesmiernymi valuáciami (až 1000× ročný príjem), dnes sa hrá iná liga.
DePIN projekty v roku 2025 vygenerovali 72 miliónov dolárov on-chain príjmov a popredné siete sa obchodujú už za „rozumných“ 10–25× ročný príjem. Stále je to veľa, ale už to nie je úplne šialené.
A práve tu prichádza do hry InfraFi. V obehu je cez 175 miliárd dolárov v stablecoinoch a ich držitelia hľadajú, kde by ich mohli zhodnotiť. InfraFi ponúka cestu, ako tieto peniaze nasmerovať do reálneho sveta – a zarobiť na tom.
Ako InfraFi funguje v praxi?
Celý proces sa dá rozdeliť na tri jednoduché kroky. Najprv investor vloží stablecoiny (napr. USDC) do špeciálneho poolu. Ten potom požičiava peniaze prevádzkovateľovi DePIN siete, ktorý za ne kúpi hardvér – môže to byť 5G anténa, server alebo výkonná grafická karta. A nakoniec prevádzkovateľ postupne spláca z výnosov, ktoré sieť generuje predajom svojich služieb, ako sú prenosy dát, úložisko alebo výpočtový výkon.
Výhodou je, že splátky sú transparentné a automatické – všetko prebieha na blockchaine, takže nemusíte dôverovať tomu, že vám prevádzkovateľ poctivo pošle peniaze. Systém to dohliada sám.
Kto na tom zarába a kto nesie riziko?
Investor je ten, kto do toho dáva peniaze. Jeho odmenou je pravidelný výnos zo stablecoinov – namiesto toho, aby mu len ležali na účte, zarábajú. Ale nesie aj riziko: projekt nemusí zarábať toľko, koľko sa očakávalo, a splátky sa môžu oneskoriť alebo nemusieť prísť vôbec.
DePIN operátor je ten, kto hardvér kupuje a prevádzkuje. Vďaka InfraFi má kapitál na nákup vybavenia, bez nutnosti zháňať drahý bankový úver. Riskuje však, že sa mu podnikanie nepodarí rozbehnúť – potom môže prísť o zábezpeku a poškodiť si reputáciu.
Celá sieť (projekt) z toho profitujete tým, že rastie rýchlejšie, pretože sa do nej jednoduchšie dostávajú noví prevádzkovatelia. Na druhej strane príliš rýchly rast bez reálnej dopytu môže viesť k bubline.
Riziká, o ktorých sa nehovorí
InfraFi nie je žiadny zázrak bez rizík. Skôr naopak – prináša niekoľko zásadných úskalí.
Prvým je úverové riziko. Rovnako ako pri každej pôžičke hrozí, že dlžník nesplatí. Aj keď je proces automatizovaný, stále ide o ekonomický vzťah medzi dvoma stranami.
Druhým je regulačná neistota. Požičiavanie peňazí na fyzickú infraštruktúru cez krypto je právne sivá zóna. Nikto dnes nevie, ako sa k tomu postavia regulátori v jednotlivých krajinách.
Tretím je riziko likvidity. Peniaze v poole sú viazané do doby, než sa pôžička splatí. Nemusíte ich získať späť presne v momente, keď sa vám to hodí.
A nakoniec štvrtým sú technické riziká. Smart kontrakty môžu mať skryté chyby, ktoré umožnia zneužitie celého systému.
A čo na to experti?
Analytici z Messari, ktorí vydali rozsiahlu správu o DePIN, vidia InfraFi ako jednu z iba troch ciest, ako udržateľne škálovať DePIN projekty. Zvyšné dve sú: zamerať sa na infraštruktúru s nízkymi nákladmi a rýchlou návratnosťou, alebo využiť špekulatívny kapitál počas býčieho trhu.
InfraFi má podľa nich však najväčší potenciál práve preto, že prepája dva obrovské ekosystémy – DeFi a DePIN. Podľa Markusa Levina, spoluzakladateľa DePIN projektu XYO, sa teraz „DePIN presúva k základom. Keď ceny tokenov stagnujú, jediné, na čom záleží, je, či niekto skutočne platí za služby“. A InfraFi práve toto umožňuje – meria úspech v reálnych výnosoch, nie v cene tokenov.
Kam to celé smeruje?
Prvé projekty už existujú. Na ETHGlobal New York 2026 vznikol napríklad projekt Wafer, ktorý funguje na sieti Hedera a umožňuje financovanie DePIN operátorov cez tokenizované fondy.
Je jasné, že InfraFi je len na začiatku. Ak sa však podarí vyriešiť spomenuté riziká a presvedčiť dostatok investorov, že to má zmysel, môže sa z toho stať nový štandard, ako financovať nielen krypto infraštruktúru, ale pokojne aj solárne panely, nabíjacie stanice alebo dátové centrá.
A to už je poriadne veľká vízia, však?