Keď sa povie, že AI nahradí ľudí v práci, väčšina z nás si predstaví katastrofu. Rady front na úradoch práce, stratené generácie, svet, kde stroje robia všetko a ľudia nemajú čo robiť. Ale realita je zatiaľ iná – a omnoho zložitejšia.
Zatiaľ žiadne masové prepúšťanie. Ale zmena už začala
Podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) AI zatiaľ nespôsobila veľkú vlnu nezamestnanosti. Naopak – zamestnanosť v jej 38 členských krajinách je na historickom maxime 72,1 % a nezamestnanosť 4,9 % sa drží tesne nad rekordným minimom. Ekonómovia z Morgan Stanley dodávajú, že produktivita v odvetviach vystavených AI rastie rýchlejšie, ale zatiaľ to vyzerá tak, že ľudia jednoducho vyrábajú viac, nie že by firmy rušili pracovné miesta.
Výskum medzi 6 000 šéfmi firiem vo štyroch krajinách to potvrdzuje. Viac než 80 % firiem uvádza, že za posledné tri roky AI na ich zamestnanosť ani produktivitu žiadny vplyv nemala. Firmy predpovedajú, že do troch rokov AI zvýši produktivitu o 1,4 % a zníži zamestnanosť len o 0,7 %. Rozdiel oproti rokom 2025 a 2026 už však ukazuje, že dopad na pracovný trh sa mierne obracia k negatívnemu.
Problém nie je v tom, že vás vyhodia. Problém je, že vás nikam nepustia
Najväčšie obavy teraz nesúvisia s masovým prepúšťaním, ale s tým, že sa mení cesta, ako sa ľudia dostávajú k práci. Štúdia z Harvardu ukazuje, že AI už teraz pohlcuje vstupné pozície – práce, ktoré boli odrazovým mostíkom pre mladých ľudí. Hlásenie dokumentov, písanie jednoduchých textov, administratíva, spracovanie dát – všetko, čo kedysi robili absolventi, aby sa naučili profesiu, dnes zvládne AI lacnejšie a rýchlejšie.
Mladí zamestnanci vo veku 22–25 rokov zaznamenávajú 6–13% pokles zamestnanosti. Počet pracovných pozícií pre absolventov klesol o 15–20 %. A to už nie je len o tom, že prídete o prácu. Je o tom, že prídete o šancu sa prácu vôbec naučiť.
„V mnohých firmách teraz AI robí prácu, ktorú by skôr robil mladý človek, ktorý sa tým učil. O pár rokov budeme mať dieru v zručnostiach, pretože mladí ľudia ten začiatok jednoducho preskočia,“ varuje jeden z oslovených manažérov v prieskume S&P Global.
Kto je v ohrození a kto naopak posilní
Deloitte vo svojej správe z júna 2026 identifikovalo 82 povolaní, ktoré už sú „narušené“ AI. Nejde len o administratívu a kancelárske práce. Zoznam sa rozšíril aj o povolania, ktoré vyžadujú vyššie vzdelanie a expertízu – softvérových programátorov, webových vývojárov, knihovníkov, ale aj sprievodcov v cestovnom ruchu.
Problém sa netýka len bežných profesií. „Keď sa pozriete, čo urobili roboty vo výrobe, a AI urobí niečo podobné v kratšom časovom horizonte, bude to naozaj ničivé,“ varuje Daron Acemoglu, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu z MIT. Podľa neho by strata 20 % pracovných miest v USA mohla ohroziť demokraciu.
Na druhej strane sa však objavujú povolania, ktoré AI posilňuje. Vedúci pracovníci, učitelia, zdravotné sestry – tam, kde je kľúčový úsudok, kreativita a empatia, AI prácu nenahrádza, ale pomáha. „Kto obstojí, nebude ten, kto pozná všetky AI nástroje, ale ten, kto ich vie používať s rozvahou a úsudkom,“ hovorí personálna špecialistka Evelina Samuels.
Čo to znamená pre sprostredkovateľov a vodičov
Sprostredkovatelia, recepční, pokladníci – to sú povolania, kde sa už dnes rola mení. V niektorých odvetviach AI a roboti preberajú rutinné úlohy a ľudia sa posúvajú k analytickejším činnostiam. „Z administratívnych pozícií sa stávajú analytické role – vyhodnocujete dáta, ktoré AI vyprodukovala,“ popisuje Samuels.
Pre vodičov kamiónov, taxikárov a doručovateľov je situácia zložitejšia. Autonómne vozidlá už existujú a ich rozšírenie je otázkou času. V odvetviach ako logistika a doprava sa očakáva, že ich robotizácia zasiahne medzi prvými. Podľa niektorých odhadov by AI a automatizácia mohli do roku 2030 ovplyvniť až 30 % pracovných miest v Spojených štátoch. Zatiaľ však k masívnemu prepúšťaniu vodičov nedochádza – technológia nie je dostatočne rozšírená a naráža na regulácie i obmedzenú infraštruktúru.
Svet sa mení rýchlejšie, než sa stíhame prispôsobiť
Výzva preto nie je len v tom, že sa mení práca, ale že sa mení extrémne rýchlo. Pára, elektrina a počítače dávali spoločnostiam desaťročia na adaptáciu. AI nám podľa ekonóma Antona Korinka môže dať len pár rokov.
Na druhej strane Morgan Stanley upozorňuje, že infraštruktúra pre AI sa ešte len buduje. Z viac než 3 biliónov dolárov očakávaných investícií do dátových centier medzi rokmi 2025–2028 bola zatiaľ využitá len štvrtina. Máme teda čas sa pripraviť. Otázkou je, či ho využijeme, alebo len budeme čakať, kým nás stroje doženú.