(Zatiaľ čo poľská ekonomika tento rok porastie o 3,5 percenta, Slovensko sa sotva dotkne hranice 0,8 percenta. Obe štáty pritom vydávajú podobne veľké peniaze. Prečo jeden minie efektívne a druhý len udržiava chod štátu?)
Rýchly rast Poľska a stagnácia Slovenska sa v posledných rokoch rozchádzajú natoľko, že už nejde len o cyklický výkyv. Zatiaľ čo Poľsko sa stáva jedným z motorov európskeho rastu, Slovensko klesá na dno regiónu. Podľa prognózy Európskej komisie porastie poľská ekonomika v roku 2026 o 3,5 percenta, zatiaľ čo slovenská len o 0,8 percenta – teda takmer šesťkrát pomalšie.
Prečo tak obrovský rozdiel, keď obe krajiny čelia podobným globálnym tlakom?
Poľsko: Tri piliere rastu
Poľský ekonomický úspech nestojí na jednom faktore, ale na kombinácii troch kľúčových stratégií:
Masívne investície a čerpanie európskych fondov
Poľsko je lídrom v čerpaní peňazí z európskych fondov. Z programu NextGenerationEU získava obrovské prostriedky na modernizáciu infraštruktúry a priemyslu. Len v rámci obranného programu SAFE má Poľsko prístup k 44 miliardám eur. Zatiaľ čo Slovensko investície škrie, Poľsko investuje – do ciest, železníc, obnoviteľnej energie, ale aj do zbrojenia, ktoré ťahá celý priemysel.
Priemysel a nové trendy: AI a energetika
Poľsko sa stáva centrom európskej obnovy obranných schopností, ale aj najväčším staveniskom energetickej infraštruktúry v Európe. To z neho robí atraktívnu lokalitu pre dátové centrá a investície do umelej inteligencie, ktoré vyžadujú obrovské množstvo stabilnej energie. Poľsko chce byť európskym lídrom v tejto oblasti.
Podnikateľské prostredie a daňová politika
V Poľsku malé a stredné podniky v optimálnom prípade platia daň zo zisku len 9 percent. Slovensko má pre firmy s obratom nad 5 miliónov eur sadzbu 24 percent – najvyššiu v regióne. Poľskí politici aj v čase konsolidácie diskutujú, ako podporovať podnikateľov. Slováci naopak zvyšujú dane a odvody.
Slovensko: Konsolidácia na úkor rastu
Slovenská ekonomika sa dusí vo vlastných reformách. Fiskálna konsolidácia, ktorá mala ozdraviť verejné financie, priniesla negatívny dopad na súkromnú spotrebu a podnikateľskú dôveru. Investície do obrany a infraštruktúry síce rastú, ale čistý export klesá – predovšetkým kvôli clám zo strany USA, na ktoré je slovenský priemysel (najmä automobilový) extrémne citlivý.
Verejné výdavky sú navyše nastavené neefektívne. Zatiaľ čo Poľsko smeruje peniaze do investícií, Slovensko míňa na rastúce mzdy štátnych zamestnancov a sociálne dávky – teda na spotrebu, ktorá negarantuje budúci rast. Rozpočtový deficit Slovenska (4,6 % HDP) je pritom porovnateľný s poľským. Lenže tam, kde poľský deficit podporuje rast, slovenský len udržiava chod štátu.
Čo z toho vyplýva?
Rozdiel v tempe rastu nie je náhoda. Ukazuje, že výška výdavkov nestačí – rozhoduje ich štruktúra. Poľsko investuje do budúcnosti, podporuje podnikanie a efektívne využíva európske peniaze. Slovensko sa zadlžuje, aby udržalo spotrebu, a pritom zvyšuje dane, ktoré odrádzajú investorov.
Poľské ekonomické zázraky sa tak stávajú varovaním – a Slovensko jeho dôkazom.