Celkový schodok dosiahol 4,6 miliardy korún, prevádzka spotrebovala ďalších 11 miliárd. Cez účty poisťovní pretieklo viac ako pol bilióna korún, no zdravotno-poistné plány na rok 2025 neschválila ani vláda, ani Poslanecká snemovňa. Kontrola hospodárenia tak zostala len na papieri.
Všetky české zdravotné poisťovne uzavreli rok 2025 so stratou. Podľa údajov Národnej rozpočtovej rady dosiahol celkový schodok 4,6 miliardy korún a samotná prevádzka poisťovní spotrebovala ďalších 11 miliárd. Cez ich účty pritom pretieklo viac ako pol bilióna korún.
Najpodstatnejšia však nie je výška schodku. Ide o skutočnosť, že zdravotno-poistné plány na rok 2025 neboli štandardne schválené – ani vládou, ani Poslaneckou snemovňou. Poisťovne tak celý rok hospodárili v režime provizória.
Čo je zdravotno-poistný plán a prečo na ňom záleží
Zdravotno-poistný plán je základný rozpočtový dokument každej zdravotnej poisťovne. Stanovuje príjmy z poistného, výdavky na zdravotnú starostlivosť, prevádzkové náklady aj tvorbu a čerpanie rezerv.
Podľa zákona tento plán schvaľuje vláda a následne Poslanecká snemovňa, a to v nadväznosti na schvaľovanie štátneho rozpočtu. Ak sa tak nestane pred 1. januárom príslušného roka, poisťovne sa riadia provizóriom stanoveným ministerstvom zdravotníctva.
V praxi to znamená, že fungujú podľa návrhu, ktorý samy predložili. Provizórium teda nezastaví prevádzku ani neobmedzí platby nemocniciam – zároveň však neprechádza politickou kontrolou.
Rok 2025: plány sa nedostali ani na vládu
Podľa analýzy Národnej rozpočtovej rady sa zdravotno-poistné plány na rok 2025 neprerokovali ani na úrovni vlády. Ide o výnimočný stav. V predchádzajúcich rokoch sa plány síce často schvaľovali s oneskorením, prinajmenšom však prešli základným procesom.
Rada vo svojej analýze upozornila, že neschvaľovanie plánov sa stalo „neslávnym štandardom“ – v čase predloženia štátneho záverečného účtu neboli plány schválené už v množstve predchádzajúcich rokov. Rok 2025 je však extrémny v tom, že sa nedostali ani na vládu.
Dôsledok: Cez systém pretieklo viac ako pol bilióna korún bez toho, aby existoval verejne schválený dokument, na základe ktorého by bolo možné hodnotiť hospodárenie poisťovní.
Rezervy sa stenčujú, schodok rastie
Poisťovne doteraz kryli schodky z rezerv z minulých rokov. Tie sa však podľa Národnej rozpočtovej rady postupne vyčerpávajú a nie sú medzi poisťovňami rozdelené rovnomerne. Väčšina prostriedkov patrí Všeobecnej zdravotnej poisťovni (VZP), zatiaľ čo menšie poisťovne, ako VoZP alebo ZPŠ, disponujú len zlomkom.
Poisťovne na tento rok plánujú schodok takmer 15 miliárd korún. Vláda chce systém posilniť o 24 miliárd zvýšením platieb za štátnych poistencov. Z toho 3 miliardy majú poisťovne ušetriť na vlastnej prevádzke.
Ide o ambiciózny cieľ v situácii, keď prevádzkové náklady poisťovní dosahujú 11 miliárd ročne a zahŕňajú mzdy, IT systémy, budovy aj správu poistného kmeňa.
Kto to kontroloval?
Ostáva zásadná otázka: Kto a ako kontroloval hospodárenie inštitúcií, ktoré celý rok fungovali bez štandardne schválených rozpočtov?
Odpoveď je nepríjemná. Provizórium formálne stanovuje ministerstvo zdravotníctva, jeho základom je však návrh, ktorý predložila samotná poisťovňa. Poslanecká snemovňa – teda volený orgán, ktorý má rozpočty schvaľovať – sa k nim vôbec nedostala. Verejnosť navyše nemala k dispozícii ani schválený dokument, podľa ktorého by mohla hodnotiť hospodárenie.
Kontrolné mechanizmy teda formálne existujú, v praxi však zostali nevyužité. Systém fungoval, peniaze tiekli – a na to, ako sa míňajú, sa nikto nepýtal.
Čo to znamená
Zdravotné poisťovne nie sú súkromné firmy. Spravujú verejné prostriedky, ktoré pochádzajú z poistného od zamestnancov, zamestnávateľov aj štátu. Ich hospodárenie by preto malo podliehať rovnakému stupňu verejnej kontroly ako štátny rozpočet.
Rok 2025 ukázal, že táto kontrola zlyhala. Nešlo o technickú chybu ani administratívne oneskorenie. Išlo o to, že sa na schvaľovanie rozpočtov poisťovní zabudlo – a nikto za to neniesol zodpovednosť.
Ak sa tento stav zopakuje aj v ďalších rokoch, môže sa stať, že sa z výnimky stane pravidlo. A to je problém, ktorý sa netýka len poisťovní, ale celého systému verejných financií.