(Prvý procesor mal menej súčiastok než dnešná kalkulačka. Dnes má jeden čip viac tranzistorov než hviezd v Mliečnej dráhe)
Možno ste už počuli vetu: „Môj mobil je výkonnejší než počítač, ktorý dostal človeka na Mesiac.“ Nie je to preháňanie. Je to výsledok niečoho, čomu hovoríme procesorová revolúcia — pravidla známeho ako Mooreov zákon, ktoré platí už viac než päťdesiat rokov a zmenilo celý náš svet.
Pozrime sa na cestu od prvého procesora až po dnešné čipy, ktoré poháňajú umelú inteligenciu.
Začiatok: Intel 4004 (1971)
V roku 1971 uviedol Intel na trh 4004 – prvý mikroprocesor na svete. Mal 2 300 tranzistorov a vyrábal sa 10mikrónovou technológiou. Pre predstavu – jeden mikrón je tisícina milimetra. Tranzistory boli tak veľké, že by ste ich videli voľným okom (keby ste vedeli, kam sa pozerať).
Tento procesor bol pomalší než dnešná kalkulačka. Ale bol to začiatok revolúcie. Po prvý raz v histórii sa celá výpočtová jednotka zmestila na jeden čip.
Dnes: Apple M3 (2023)
O 52 rokov neskôr sa pozrieme na čip Apple M3, ktorý poháňa najnovšie MacBooky. Má 25 miliárd tranzistorov – to je 10 miliónkrát viac než Intel 4004. Vyrába sa 3nanometrovou technológiou – to je 3 333‑krát jemnejšia než prvý procesor.
A to nie je všetko. Pre porovnanie – najvýkonnejší procesor pre umelú inteligenciu od Nvidie, Blackwell B200, má 208 miliárd tranzistorov. To je číslo, ktoré sa ani nedá ľahko predstaviť.
Čo je Mooreov zákon?
Gordon Moore, spoluzakladateľ Intelu, v roku 1965 predpovedal, že počet tranzistorov na čipe sa bude každoročne zdvojnásobovať. Neskôr to upresnil na dva roky. A toto pravidlo platilo viac než päťdesiat rokov.
Vďaka nemu máme dnes:
- počítače, ktoré sa zmestia do vrecka,
- telefóny s výkonom superpočítačov z 90. rokov,
- umelú inteligenciu, ktorá vie písať, kresliť a premýšľať.
Spomalenie – a nový smer
Mooreov zákon už neplatí tak prísne ako kedysi. Fyzikálne limity sú na dohľad – tranzistory sú už tak malé, že sa v nich prejavujú kvantové efekty. Čipy už nie sú len o počte tranzistorov. Dôležitejšie je, ako sú prepojené a ako efektívne pracujú s dátami. Preto sa dnes hovorí skôr o architektúre než o čistom počte súčiastok.
Zároveň sa mení aj výroba – litografia, ktorá kreslí štruktúry na čipy, dnes používa extrémne ultrafialové svetlo (EUV) o vlnovej dĺžke 13,5 nanometra. To je svetlo, ktoré sa bežne v prírode nevyskytuje.
Čo bude ďalej?
Ďalšia revolúcia nepríde len v počte tranzistorov. Príde v tom, ako ich využijeme. Už dnes čipy ako Apple M3 alebo Nvidia Blackwell nie sú len o výpočtoch – sú o umelej inteligencii, učení a adaptácii.
Až sa o ďalších 50 rokov obzrieme späť, dnešné čipy budú vyzerať ako Intel 4004 – primitívne, ale kľúčové.
