(Nacistické Nemecko drancovalo Európu, Irak vyraboval Kuvajt a Venezuela už roky márne bojuje o svoje zlato v Londýne. Príklady z minulosti i súčasnosti ukazujú, že zlato je pre okupačné mocnosti tým najcennejším cieľom)
Keď vojská obsadia cudziu krajinu, jedným z prvých cieľov bývajú banky a ich zlaté rezervy. Dejiny poznajú niekoľko príkladov, keď okupačná mocnosť, ale aj povstalecké sily zabavili zlato centrálnych bánk. Nie je to len minulosť – podobné scenáre sa dejú aj dnes, aj keď v inej podobe.
Nacistické Nemecko: Systematické drancovanie Európy
Najmasívnejším prípadom je bezpochyby druhá svetová vojna. Nacistické Nemecko potrebovalo zlato na financovanie svojej vojenskej mašinérie, pretože vlastné rezervy už dávno vyčerpalo.
Ako to fungovalo: Reichsbank v máji 1940 otvorila účet u Švajčiarskej národnej banky, kam prúdilo ulúpené zlato z národných bánk v okupovanej Európe. Minister hospodárstva Walther Funk po vojne priznal, že bez tejto „švajčiarskej práčovne“ by Ríša nemohla prežiť viac než dva mesiace.
Rozsah lúpeže: Historici odhadujú, že Nemecko ukradlo centrálne bankové zlato v hodnote približne 580 miliónov dolárov (v cenách tej doby). Celkové množstvo nacistického korisťového zlata sa však nikdy presne zistiť nedá – je nad schopnosti človeka ho úplne spočítať.
Zlato obetí holokaustu: Okrem zlata z bánk SS zabavovali aj súkromný majetok, vrátane šperkov a zlatých zubných náhrad z koncentračných táborov. Toto zlato bolo často roztavené a zmiešané s bankovým zlatom, takže dnes už nie je možné presne určiť jeho pôvod.
Československé zlato: Keď Bank of England pomohla nacistom
Bezprostredne po okupácii českých krajín 15. marca 1939 bol do Národnej banky Československej dosadený ríšsky zplnomocnenec dr. Müller. Pod hrozbou zastrelenia donútil vedenie banky, aby všetko československé menové zlato deponované v Londýne previedlo na berlínsku Reichsbanku.
Kľúčový okamih: Dvaja riaditelia Národnej banky boli prinútení 18. marca 1939 odoslať príkazy na prevod zlata. Bank of England spolu s Bankou pre medzinárodné platby v Bazileji vykonali vynútený a preto neplatný príkaz – na Reichsbanku bolo prevedených celkovo 23 087 kg zlata. Bank of England tak tajne, bez súhlasu britskej vlády, pomáhala nacistom zlato predať.
Reakcia Winstona Churchilla: Keď sa škandál dostal na verejnosť, Churchill transakciu ostro kritizoval: „Úspory nešťastného a uvrhnutého ľudu sme vydali nemeckému agresorovi. Je to vlastne druhý Mníchov.“
Zachránená časť: Zvyšných 26 793 kg zlata, uložených v Bank of England priamo na účte Národnej banky, zostalo nedotknutých – britský minister financií včas zmrazil všetky československé vklady v Británii.
Invázia do Kuvajtu: Lúpež v púšti
Modernejším príkladom je irácka invázia do Kuvajtu 2. augusta 1990. Saddám Husajn nariadil svojim sto tisícom vojakov postup do Kuvajtu a malý emirát bol počas niekoľkých hodín obsadený.
Čo bolo ukradnuté: Irácke sily okamžite obsadili kuvajtskú centrálnu banku a odviezli z nej obrovské množstvo zlata a hotovosti. Kuvajtská vláda v exile odhadla, že Irak ukradol zlato v hodnote asi 400 miliónov dolárov a hotovosť v hodnote 1 miliardy dolárov.
Následky: Kuvajt bol oslobodený až v februári 1991 počas prvej vojny v Zálive. Irácky súd začal trestné konania za zločiny spáchané počas invázie riešiť až o pätnásť rokov neskôr.
Venezuela: Keď politika zamrazí zlato
Hoci v tomto prípade nešlo o vojenskú okupáciu, prípad Venezuely ukazuje, ako politický konflikt a medzinárodné neuznanie vlády môžu viesť k faktickému zamedzeniu prístupu k vlastným zlatým rezervám.
Zlato v Londýne: Bank of England drží zlato venezuelskej centrálnej banky v hodnote asi 4 miliardy dolárov (31 ton).
Dôvod zamrznutia: Potom, čo Spojené kráľovstvo prestalo uznávať režim Nicolása Madura, Bank of England odmietla zlato vydať. Zlato je tak v Londýne „uväznené“ už od roku 2018.
Pokus o uvoľnenie: Po ničivom zemetrasení v júni 2026, ktoré zabilo viac než 6 300 ľudí a spôsobilo škody za 12 až 20 miliárd dolárov, sa venezuelská vláda a opozícia dohodli na spolupráci pri získaní zlata na obnovu krajiny. O osude zlata však stále rozhodujú britské súdy.
Čo to znamená pre dnešok?
Príklady z histórie ukazujú, že zlato je pre okupačné mocnosti primárnym cieľom. Dnes však existuje nový fenomén: zamrazovanie aktív bez fyzickej okupácie. Ruské aktíva v hodnote 300 miliárd dolárov boli zmrazené v zahraničí ako reakcia na inváziu na Ukrajinu. Centrálne banky rozvojových krajín preto masívne nakupujú zlato, aby sa poistili proti podobnému scenáru.
Zlato zostáva tým najcennejším aktívom – a keď príde kríza, je prvým terčom. Či už ide o nacistické Nemecko, Irak v Kuvajte alebo dnešné spory o zmrazené rezervy, jedno platí stále: kto ovládne banky, ovládne aj zlato.