Japonsko bolo dlho symbolom technologického pokroku a precíznosti. Jeho rýchlovlaky šinkansen, po prvý raz zavedené v roku 1964, sa stali ikonou efektivity a modernosti. Dnes sa však zdá, že niekdajšia sláva začína blednúť. V posledných rokoch však zbrojenie Japonska a presmerovanie financií do iných oblastí postupne odhaľuje problém, ktorý mnohí prehliadali: zanedbanú infraštruktúru a odklonenie prostriedkov od bežných potrieb obyvateľov.
Keď obrana a technológie požierajú rozpočet
Japonsko v posledných rokoch výrazne navýšilo výdavky na obranu. Rekordný rozpočet na fiškálny rok 2026 presiahol deväť biliónov jenov, čo predstavuje nárast o 9,4 percenta. Krajina sa tak zbavuje povojnových obmedzení a buduje úderný potenciál, ktorý by jej umožnil zasahovať ciele ďaleko za svojimi hranicami.
Súčasne Japonsko investuje do špičkových technológií budúcnosti. V spolupráci s americkou Nvidiou buduje národnú infraštruktúru pre umelú inteligenciu, ktorá má položiť základy ďalšej priemyselnej revolúcie. Peniaze tečú aj do vesmírneho programu a digitalizácie.
Ibaže tieto ambiciózne projekty majú svoju cenu. A tou je často práve zanedbávanie bežnej, každodennej infraštruktúry, na ktorej stojí život obyčajných Japoncov.
Kde sú tie časy rýchlovlakov?
Šinkansen bol kedysi pýchou krajiny a dôkazom, že Japonsko myslí na budúcnosť. Dnes sa však ozývajú hlasy, že slávne rýchlovlaky už nie sú tým, čím bývali. Sieť síce stále funguje a prepraví stovky miliónov cestujúcich ročne, ale jej rozvoj stagnuje. Kým Čína raketovo buduje tisíce kilometrov vysokorýchlostných tratí, Japonsko sa skôr sústreďuje na udržiavanie existujúceho stavu.
Podobné je to aj v ďalších oblastiach. Japonsko síce vybudovalo unikátny podzemný systém protipožiarnych a protipovodňových šácht pri Tokiu, ktorý pojme státisíce ton vody, no bežné cesty, mosty a verejné budovy často chátrajú. Miestne samosprávy nemajú dostatok prostriedkov na ich opravy, pretože veľká časť rozpočtu putuje na zbrojenie a rozvoj nových technológií.
Elektromobilita ako zrkadlo problému
Problém s presmerovaním financií je viditeľný aj v oblasti elektromobility. Japonsko má k dispozícii viac než 27 tisíc nabíjacích staníc, napriek tomu na cestách jazdí len niečo vyše sto tisíc elektromobilov. Pre porovnanie – v Česku, kde je nabíjacích staníc výrazne menej, je elektromobilov relatívne viac.
Paradoxne tak Japonsko, krajina, ktorá svetu priniesla hybridnú technológiu, zaostáva v prechode na elektromobilitu. Peniaze totiž smerujú skôr do rakiet a umelej inteligencie než do podpory bežného rozvoja, ktorý by uľahčil život obyčajným ľuďom.
Kam kráčaš, Japonsko?
Japonsko stojí na križovatke. Môže pokračovať v ceste veľmocenských ambícií a investícií do prelomových technológií, alebo sa vráti k starostlivosti o svojich obyvateľov a každodennú infraštruktúru. Zatiaľ to vyzerá, že zvolilo prvú možnosť. Otázkou zostáva, či za to nebudú platiť práve tí, pre ktorých by malo byť verejné budovanie primárne určené. Kedysi slávne časy rýchlovlakov sa pomaly vytrácajú a spolu s nimi aj časť japonského kúzla.