Starý kontinent sa spolieha na americké LNG, no konkurencia z Ázie tlačí ceny nahor. Kľúčovou rezervou zostáva znižovanie dopytu
Európa vstupuje do tohtoročnej vykurovacej sezóny s najnižšou naplnenosťou zásobníkov plynu za posledné roky. Podľa dostupných údajov sú európske zásoby výrazne pod dlhodobým priemerom a kontinent sa čoraz viac spolieha na dovoz skvapalneného zemného plynu (LNG) z USA. O tie isté dodávky však súperí s Áziou, ktorá je ochotná zaplatiť viac. Výsledkom môže byť drahá zima – a to aj napriek tomu, že spotreba plynu v Európe dlhodobo klesá.
Zásobníky sú poloprázdne
Európa vstupuje do vykurovacej sezóny s najnižšou úrovňou zásob plynu pre toto obdobie od začiatku dostupných záznamov. Samo osebe to nie je katastrofa – európske zásobníky slúžia predovšetkým ako sezónny vyrovnávací vankúš, nie ako jediný zdroj. Problémom je kombinácia s ďalším faktorom: európska produkcia plynu je minimálna a dovoz z Ruska sa po roku 2022 prakticky zastavil.
Zostáva teda jediná veľká páka – LNG, a to predovšetkým z USA.
Súperenie s Áziou
Americké LNG je dnes pre Európu kľúčovým zdrojom. Spojené štáty však nie sú jediným odberateľom. Ázijské ekonomiky – Japonsko, Južná Kórea, Čína, ale aj rastúce trhy v juhovýchodnej Ázii – dopytujú tie isté dodávky. A sú ochotné za ne zaplatiť vyššiu cenu, pretože ich závislosť od LNG je štrukturálna, nie sezónna.
Európa tak čelí konkurencii, ktorá nemá rovnaké možnosti substitúcie. Kým európske krajiny môžu časť dopytu po plyne nahradiť elektrinou z obnoviteľných zdrojov alebo úsporami, ázijské ekonomiky často alternatívu nemajú. To znamená, že v prípade nedostatku na svetovom trhu bude cenu určovať ochota Ázie platiť – a Európa bude musieť ponúknuť rovnakú cenu, alebo zostať bokom.
Znižovanie dopytu ako posledná záchranná brzda
Jediným faktorom, ktorý Európe poskytuje určitý priestor na manévrovanie, je dlhodobý pokles spotreby plynu. Spôsobuje ho kombinácia viacerých trendov: vyššia energetická účinnosť, rozmach obnoviteľných zdrojov, čiastočný presun priemyslu mimo Európy a zmeny v správaní spotrebiteľov.
Tento pokles dopytu však nie je rovnomerný. V niektorých krajinách je výrazný, v iných minimálny. A v prípade tuhej zimy alebo výpadku dodávok z obnoviteľných zdrojov sa môže rýchlo obrátiť. Vtedy sa ukáže, aká tenká je hranica medzi „zníženým dopytom“ a „nedostatkom“.
Čo to znamená pre ceny a priemysel
Pre európskych spotrebiteľov to znamená jediné: ceny plynu a elektriny pravdepodobne zostanú vysoké a volatilné. Priemysel potom čelí ďalšiemu tlaku na konkurencieschopnosť – najmä odvetvia, ktoré sú energeticky náročné a nemôžu jednoducho presunúť výrobu inam.
Európska komisia síce opakovane hovorí o spoločnej nákupnej platforme pre LNG a o dlhodobých kontraktoch, ktoré majú zabezpečiť stabilné dodávky. Dlhodobé kontrakty sa však podpisujú s dodávateľmi, ktorí majú alternatívnych odberateľov. A tí ázijskí sú často ochotní ponúknuť lepšie podmienky.
Záver: Zima ako test odolnosti
Európa tento rok nečelí akútnej kríze, akú zažila v roku 2022. Čelí však štrukturálnemu problému, ktorý sa s každou ďalšou vykurovacou sezónou prehlbuje: závislosti od dovážaného LNG, o ktoré sa musí deliť s globálnou konkurenciou.
Kľúčovou rezervou zostáva ďalšie znižovanie dopytu. Ide však o dlhodobý proces, ktorý nepomôže počas jednej zimy. Ak príde tuhá zima alebo výpadok dodávok, Európa zistí, že jej zásobníky sú prázdne a jej vyjednávacia pozícia slabá.
Otázka teda neznie, či Európa zvládne tohtoročnú zimu. Znie, koľko to bude stáť – a kto za to zaplatí.