Kríza európskeho priemyslu, dlho považovaná za pilier prosperity a ekonomickej stability starého kontinentu, sa nachádza v problémoch, ktoré mnohí odborníci a lídri označujú za existenčné. Varovania o hroziacom kolapse sú čoraz naliehavejšie, keď čelíme dokonalému súboru faktorov, ktoré podkopávajú konkurencieschopnosť Európy, najmä Nemecka. To sa podľa predsedu Združenia nemeckého priemyslu (BDI) Petera Leibingera nachádza v historicky najhlbšej kríze od konca druhej svetovej vojny. Čo sa presne deje a prečo by nás to malo zaujímať aj v Česku?
Hlavné príčiny krízy: Od drahých energií po čínsky „parný valec“
Dôvody tejto bezútěšnej situácie sú komplexné, ale dajú sa vystopovať k niekoľkým kľúčovým faktorom.
Energetický šok a zelená transformácia
Európa zápasí s dramaticky vysokými cenami energií, ktoré zaťažujú predovšetkým energeticky náročné odvetvia, ako sú chemický priemysel, hutníctvo či sklárstvo. Strata prístupu k lacnému ruskému plynu po invázii na Ukrajinu donútila Európu hľadať náhradné zdroje, čo ju urobilo zraniteľnou voči globálnym trhom. Európa teraz prehráva súboj o skvapalnený zemný plyn (LNG) s Áziou, ktorá je ochotná platiť vyššie ceny. Navyše geopolitické napätie, napríklad pri Hormuzskom prielive, ďalej ohrozuje dodávky a zvyšuje neistotu.
Dilema európskej energetickej transformácie je viditeľná aj na stave zásobníkov plynu. Zatiaľ čo Česko má zásobníky naplnené na viac než 90 %, Nemecko, ako kľúčový hráč na európskom trhu, vstupuje do predzimného obdobia s podpriemernými zásobami (len 44 % kapacity v júli 2023), čo je najnižšia hodnota od roku 2021. To prináša riziko nielen pre nemecký priemysel, ale aj pre celú strednú Európu, ktorá je závislá na nemeckej plynovodnej sieti.
Čínsky „parný valec“: Cenová i kvalitatívna výzva
Možno ešte zásadnejšou hrozbou je Čína. Dlhodobo platilo, že európske výrobky staviavali na kvalite, zatiaľ čo Čína na nízku cenu. Táto rovnica sa však mení. Čínska konkurencia dnes drtí európsky priemysel už aj kvalitou. Francúzska Vysoká komisia pre stratégiu a plánovanie vo svojej analýze s názvom „Čínsky parný valec“ varuje, že bez spoločného a razantného prístupu EÚ je budúcnosť európskeho priemyslu existenčne ohrozená.
Európske priemyselné odvetvia, ako gumárenský priemysel, hutníctvo, chemický priemysel a strojárstvo, čelia čínskym výrobným nákladom nižším o 30–40 %. Navyše Čína masívne dotuje vlastný priemysel, aj v „zelených“ technológiách, a vytvára tak globálny prebytok kapacít, ktorý ďalej tlačí na európskych výrobcov.
Dopady na kľúčové odvetvia: Agónia chémie a automobilového priemyslu
Kríza tvrdo dopadá na pilierov európskej ekonomiky.
Chemický priemysel: Strata miliárd a odliv investícií
Európsky chemický priemysel sa prepadá pod tlakom drahých energií, globálnej konkurencie a prísnych regulácií. Medzi rokmi 2020 a 2025 sa v EÚ a Spojenom kráľovstve zatvorili závody schopné vyprodukovať cez 25 miliónov ton chemikálií ročne. Investície do nových kapacít sa vlani prepadli o 86 %. Príkladom je firma Vioneo, ktorá zrušila plán na továreň za 1,8 miliardy dolárov v belgických Antverpách a presúva investície do Číny. Európa tak pomaly, ale isto stráca svoju priemyselnú základňu.
Automobilový priemysel: Strata pracovných miest a klesajúce predaje
Kríza v automobilovom priemysle je rovnako palčivá, čo potvrdzujú aj čísla z Nemecka, kde priemyselná výroba v júni klesla na najnižšiu úroveň od mája 2020. Významný pokles bol zaznamenaný naprieč sektormi, vrátane strojárstva (-5,3 %), farmácie (-11 %) a potravinárstva (-6,3 %). Celková priemyselná výroba klesla na 90 % úrovne z roku 2021, u energeticky náročných odvetví dokonca na 80 %.
A čo Česko? Dopady na malú otvorenú ekonomiku
Oslabovanie nemeckého priemyslu má pre Českú republiku zásadné dôsledky. Česko je na nemeckej ekonomike mimoriadne závislé – je to náš najdôležitejší obchodný partner a mnohé domáce firmy pôsobia ako subdodávatelia pre nemecké koncerny. Pokles nemeckej výroby tak automaticky znamená nižší počet zakázok pre české firmy a tlak na znižovanie marží. Česko sa tak ocitá medzi najohrozenejšími krajinami v rámci Európy, čo potvrdzujú aj analýzy o dopadoch čínskej konkurencie.
Ako sa Európa bráni? Hľadanie riešení v neistote
Európska komisia si je vedomá závažnosti situácie a predstavila návrh zákona o urýchlení priemyslu. Medzi členskými štátmi však panujú nezhody ohľadom ďalšieho postupu. Nemecko volá po „regulačnom reštarte“ a podpore inovácií, zatiaľ čo Francúzsko presadzuje skôr protekcionistické opatrenia. Patrí sem aj návrh preferovať európske výrobky vo verejných zákazkách, čo však vyvoláva obavy z odvetných opatrení a rastu cien. Uhlíkové clo (CBAM) má chrániť pred lacným dovozom, jeho praktická implementácia je však zatiaľ neistá. Európa tak hľadá cestu z krízy, ktorá by jej umožnila udržať si priemyselnú základňu, bez rezignácie na klimatické ambície. Čas sa však krátí.