Európa má skvelých vedcov a výskumníkov, ale chýba jej schopnosť premeniť ich nápady na globálny biznis. Jednou z ciest, ako to zmeniť, sú partnerstvá korporácií a startupov. Zatiaľ čo v USA a Číne startupy rastú v obrovské firmy, európske inovácie často končia v pilotných projektoch alebo odchádzajú za lepším financovaním do zahraničia. Partnerstvá medzi mladými technologickými firmami a zavedenými korporáciami môžu startupom otvoriť dvere k zákazníkom, infraštruktúre a kapitálu, pričom korporáciám prinášajú prístup k prevratným technológiám.
Prečo Európa zaostáva
Európske startupy narazia na niekoľko zásadných prekážok. Prvou je financovanie. Zatiaľ čo v USA pripadá na jedného pracovníka takmer deväťkrát viac rizikového kapitálu než v Európe, európske firmy často nemajú dostatok prostriedkov na expanziu. Druhou prekážkou je rozdrobený trh – každá krajina má iné pravidlá, iné dane a iné normy, čo sťažuje rast cez hranice.
Tretím problémom je takzvané druhé „údolie smrti“. Zatiaľ čo prvé nastáva, keď sa výskum nepodarí premeniť na produkt, druhé je typické pre Európu – firmy majú technológiu, ale nedokážu ju škálovať na globálny trh. Medzi rokmi 2008 a 2021 sa takmer 30 % európskych jednorožcov presťahovalo mimo EÚ.
Partnerstvá ako riešenie
Spolupráca korporácií a startupov môže tieto bariéry preklenúť. Korporácie majú to, čo startupom chýba: zavedené distribučné kanály, prístup k zákazníkom, priemyselnú infraštruktúru a kapitál. Startupy zase prinášajú rýchlosť, inovácie a nové myslenie.
Podľa správy Európskej inovačnej rady stojí efektívna spolupráca na štyroch pilieroch: strategické zosúladenie, vzájomný záväzok a tvorba hodnoty, zručnosti a včasné experimentovanie. Kľúčové je, aby spolupráca nebola len o jednorazových pilotných projektoch, ale o dlhodobom vzťahu, ktorý má podporu na najvyššej úrovni.
Európska inovačná rada (EIC) prevádzkuje program, ktorý od roku 2017 umožnil viac než 1 500 interakcií medzi startupmi a korporáciami, pričom 92 % zapojených startupov bolo s výsledkami spokojné. Do programu sa zapojili firmy ako ABB, Airbus, BMW, L’Oréal, Siemens Energy alebo Telefónica.
Kde partnerstvá zlyhávajú
Najväčšou prekážkou nie je technológia, ale prechod od pilotného projektu k ostrému prevádzke. Firmy často nie sú pripravené integrovať nové riešenie do svojich systémov, chýba im jasné vlastníctvo projektu po skončení pilotnej fázy a procesy nákupu a schvaľovania sú pomalé.
Ďalším problémom je, že spolupráca často zostáva na úrovni inovačných oddelení, bez zapojenia biznisových jednotiek, ktoré rozhodujú o skutočnom nasadení. Práve ich podpora je kľúčová, aby sa technológia dostala z laboratória do prevádzky.
Príklady z praxe
Jedným z úspešných príkladov je český Rohlik, ktorý s podporou Európskej investičnej banky rozvíja svoju AI platformu Veloq pre automatizáciu doručovania potravín. Firma, ktorá začala v Prahe, sa rozšírila do Maďarska, Rakúska, Nemecka a Rumunska a teraz dodáva technológiu ďalším obchodníkom v Európe aj USA.
V máji 2026 Európska komisia predstavila Startup a Scaleup stratégiu s 26 opatreniami na podporu rastu technologických firiem. Tá obsahuje okrem iného plán na jednotný právny rámec pre startupy naprieč EÚ a nový európsky inovačný zákon, ktorý má uľahčiť testovanie nových technológií.
V júli 2026 navyše Európa spustila druhú fázu iniciatívy European Tech Champions Initiative, ktorá má mobilizovať až 80 miliárd EUR na podporu škálujúcich sa firiem. Do projektu sa zapojili všetky členské štáty aj súkromní investori vrátane bánk a dôchodkových fondov.
Čo to znamená pre firmy a investorov
Európske firmy, ktoré chcú uspieť, by mali hľadať partnerstvá nielen kvôli financiám, ale kvôli prístupu na trhy, k zákazníkom a know‑how. Investori zase dostávajú signál, že Európa vážne pracuje na tom, aby udržala svoje technologické talenty doma.
Cesta k tomu, aby sa Európa stala globálnym lídrom v technológiách, vedie cez lepšie prepojenie výskumu, kapitálu a priemyslu. Partnerstvá korporácií a startupov sú jedným z kľúčových nástrojov, ako tejto výzvy dosiahnuť.