Digitálne prostredie nás ovplyvňuje hlbším spôsobom, než si väčšina ľudí uvedomuje. Zatiaľ čo dezinformácie vnímame ako zrejmé nebezpečenstvo, skutočný problém je podľa psychológa Marka Pospíšila jemnejší, no o to rozsiahlejší. „Stáva sa to skryto a zasahuje to oveľa širšie spektrum používateľov, než sú len tí, ktorí podľahnú dezinformáciám,“ hovorí.
Problém nie je len v dezinformáciách
Podľa Pospíšila sa digitálne prostredie premenilo na nástroj, ktorý používateľom podsúva nielen obsah, ale aj spôsob myslenia. A to sa netýka len dezinformácií, ale aj zdanlivo neškodných odporúčacích algoritmov, personalizovanej reklamy či štruktúry sociálnych sietí. Každé kliknutie, like a zdieľanie je sledované a vyhodnocované tak, aby používateľ zostal na platforme čo najdlhšie.
Ludia sa tak stávajú súčasťou systému, ktorý ich neustále posúva k ďalšiemu obsahu, často bez ohľadu na jeho pravdivosť alebo hodnotu. „Strácame schopnosť rozlišovať, čo je dôležité a čo len vyvoláva emócie,“ varuje Pospíšil.
Ako sa brániť
Odborník odporúča niekoľko krokov, ako si udržať kontrolu nad vlastným vnímaním digitálneho sveta. Prvým je vedomé obmedzovanie času stráveného na sociálnych sieťach a sledovanie, čo nás na nich najviac vtiahne. Druhým je aktívne vyhľadávanie rôznorodých zdrojov informácií a overovanie faktov.
Dôležité je tiež rozvíjať kritické myslenie a nenechať sa uniesť emóciami, ktoré algoritmy často cielene vyvolávajú. A nakoniec – vypnúť notifikácie a vytvoriť si digitálny detox, aspoň na niekoľko hodín denne.
Výhľad
Podľa Pospíšila je kľúčové, aby sa o tomto probléme hovorilo nielen v súvislosti s dezinformáciami, ale aj v bežných rozhovoroch o tom, ako používame technológie. „Nejde o to technológie odmietať, ale naučiť sa s nimi žiť tak, aby nám slúžili, nie aby nás ovládali,“ uzatvára.