Sucho ohrozuje výrobu elektriny v celej Európe. Európu naďalej trápi vlna extrémnych horúčav a rekordné sucho, ktoré začínajú vážne ohrozovať výrobu elektriny na celom kontinente. Kvôli kriticky nízkym hladinám riek, najmä Dunaja, museli obmedziť prevádzku jadrové elektrárne v Maďarsku a Rumunsku. Problémy hlási aj Francúzsko. Výrazne klesol aj výkon najväčšej vodnej elektrárne v Srbsku. Situácia je podľa odborníkov bezprecedentná a poukazuje na zraniteľnosť európskej energetickej infraštruktúry v tvári klimatickej zmeny.
Jadrová elektráreň Paks v Maďarsku sa po 44 rokoch odstavuje
Najvážnejšia situácia je v Maďarsku, kde hladina Dunaja klesla na historické minimum. To prinútilo prevádzkovateľa jadrovej elektrárne Paks, ktorá bežne pokrýva až polovicu maďarskej spotreby elektriny, k postupnému odstaveniu všetkých štyroch blokov. V nedeľu večer 2. augusta elektráreň pracovala len na niečo vyše desať percent svojho výkonu. Maďarský premiér Péter Magyar varoval, že krajina čelí „piatim najkritickejším dňom“ a že elektráreň bude od pondelka úplne odstavená, prvýkrát od svojho spustenia pred 44 rokmi. Odstávka môže trvať aj niekoľko týždňov.
Dôvodom je nedostatok chladiacej vody. Vodné dielo na Dunaji pri Paks nameralo hladinu -123 centimetrov, čo je hlboko pod doterajšími rekordmi, pričom sa očakáva ďalší pokles. Problémy s chladením sa netýkajú iba jadrovej elektrárne. Kvôli suchu musela znížiť výrobu aj elektráreň na ťažbu uhlia Kostolac a najväčšia vodná elektráreň v Srbsku, Djerdap 1, ktorej výkon klesol až na 20 % svojej kapacity.
Sucho zasahuje celú Európu
Sytuácia v Maďarsku nie je ojedinelá. Rumunsko muselo odstaviť jeden zo dvoch reaktorov v jadrovej elektrárni Černavoda a druhý je podľa dostupných informácií tiež pod kritickými obmedzeniami. Francúzsko muselo obmedziť prevádzku hneď niekoľkých svojich jadrových blokov, a to buď kvôli nízkym hladinám riek, alebo kvôli príliš vysokej teplote vody, do ktorej by odpadová voda z chladenia nemohla byť bezpečne vypúšťaná.
Nedostatok vody spôsobený suchom a vlnami horúčav, ktoré v niektorých oblastiach presahujú 40 stupňov Celzia, má dopad aj na lodnú dopravu a logistiku. Na Dunaji a ďalších európskych riekach museli byť obmedzené prepravné kapacity, čo zasahuje obchod s obilím, ropou a ďalšími komoditami.
Ekonomické dopady a reakcie
Energetická kríza už začína tvrdo doliehať na ekonomiku. Rakúska spoločnosť Verbund, ktorá väčšinu elektriny vyrába z vodných elektrární, oznámila, že jej sucho v prvom polroku znížilo zisky približne o 370 miliónov eur. Francúzska EDF očakáva, že tohtoročné výsledky kvôli vlnám horúčav a nižšej jadrovej výrobe poklesnú o 10 %.
Maďarská vláda požiadala domácnosti a viac než 300 firiem o dobrovoľné zníženie spotreby, čo pomohlo ušetriť približne 400 megawattov a dočasne odvrátilo povinné obmedzenia pre podniky. Maďarsko aj Srbsko sa snažia výpadok vlastnej výroby nahradiť drahými importmi elektriny. Maďarská vláda odhaduje, že celá kríza by krajinu mohla stáť 100 až 200 miliárd forintov, teda približne 315 až 630 miliónov dolárov.
Analytici upozorňujú, že táto kríza nie je len lokálnou záležitosťou, ale poukazuje na širší problém celej Európy. „Netýka sa to jedného regiónu, ako sme videli v minulosti, ale celej európskej krajiny. Vzhľadom na súčasnú dynamiku to buď povedie k výpadkom prúdu, alebo budeme musieť oveľa viac investovať,“ povedal Alessandro Armenia, analytik spoločnosti Kpler.