Amazonka sa rúca rýchlejšie, než sa čakalo. Na skazu stačí štvrtina vyrúbaného lesa, varujú vedci

Varovanie z najprestížnejšieho vedeckého časopisu

Amazonka sa podľa novej štúdie publikovanej v časopise Nature dostáva do bodu, z ktorého nemusí byť návratu. Kombinácia odlesňovania a globálneho otepľovania môže spustiť dominový efekt, ktorý premení viac než dve tretiny najväčšieho dažďového pralesa sveta na suchú savanu alebo degradovaný ekosystém.

Vedci z Postupimského inštitútu pre výskum klímy (PIK) zistili, že ak sa globálne otepľovanie zastaví na 1,5 °C, ale odlesňovanie zasiahne 22 až 28 percent pôvodnej rozlohy Amazonky, hrozí kolaps až 77 percentám zvyšného pralesa. Kľúčová je pritom interakcia oboch faktorov – sucho spôsobené zmenou klímy a strata vláhy v dôsledku miznúcich stromov.

Prečo stačí štvrtina na zničenie troch štvrtín?

Príčina spočíva v hydrologickom cykle, ktorý Amazonku udržuje pri živote. Prales si vytvára vlastný dážď – stromy absorbujú vodu z pôdy a uvoľňujú ju do atmosféry, kde opäť kondenzuje a padá ako zrážky. Až polovica dažďovej vody v povodí Amazonky pochádza práve z tohto vnútorného kolobehu.

Keď sa vyrúbe les vo východnej časti Amazonky, suchý vzduch putuje ďalej na západ a spôsobuje vysychanie aj v oblastiach, kde stromy stále stoja. Vedci tento jav nazývajú „priestorový dominový efekt“ – strata lesa na jednom mieste spúšťa reťazovú reakciu na stovky až tisíce kilometrov.

Hranica, ktorá sa znižuje

Podľa modelu je Amazonka výrazne zraniteľnejšia, než sa doteraz myslelo. Bez odlesňovania by k zvratu došlo až pri oteplení o 3,7 až 4 °C. V kombinácii s rúbaním sa však prah znižuje na 1,5 až 1,9 °C – teda na teploty, ktorých sa už v najbližších rokoch reálne dotkneme.

Vedci z PIK odhadujú, že už dnes je stratených 17 až 18 percent pôvodného amazonského lesa. Zároveň podľa analýzy organizácie MAAP z roku 2022 bolo vo východnej tretine Amazonky vyrúbaných viac než 30 percent porastov – a práve východ je pre celý systém kľúčový ako zdroj vláhy pre zvyšok povodia.

Kolaps by urýchlilo aj samotné vysychanie

Štúdia zdôrazňuje, že odlesňovanie a sucho fungujú ako zosilňovače. Keď les stráca schopnosť vracať vodu do atmosféry, znižujú sa zrážky, pôda vysychá, stromy horšie odolávajú požiarom a celý systém slabne. Tento začarovaný kruh môže nakoniec vyvolať nevratnú premenu pralesa na otvorenú krajinu pripomínajúcu savanu.

Strata Amazonky by mala celosvetové následky: prales pohlcuje viac než miliardu ton oxidu uhličitého ročne a je domovom štvrťe svetovej suchozemnej biodiverzity. Ak by sa premenil na zdroj uhlíka, urýchlilo by to klimatickú zmenu a ohrozilo by poľnohospodárstvo v celej Južnej Amerike až po Argentínu.

Čo z toho vyplýva

Štúdia nehovorí, že je kolaps nevyhnutný. Ukazuje však, že nebezpečenstvo je omnoho bližšie, než sa čakalo. Zastavenie odlesňovania a obnova degradovaných lesov by podľa autorov výrazne posilnili odolnosť pralesa voči otepľovaniu, ktoré už nemožno úplne zastaviť.

Kľúčové je konať teraz. Ako upozorňuje spoluautor štúdie Johan Rockström z PIK: „Tieto zmeny nie sú nevyhnutné. Zastavenie odlesňovania spolu s ekologickou obnovou a rýchlym znižovaním emisií môže riziká znížiť.“

Zdroje na overenie:

1. Down To Earth – 75 % Amazonky vykazuje stratu odolnosti (2022)
2. Down To Earth – nová štúdia Nature o kolapse Amazonky (2026)
3. Nature – komentár k práci Wunderlinga a kol. (2026)
4. The New York Times – prehľad štúdie Nature (2026)
5. MAAP – mapa pôvodného lesa a analýza strát
6. Research in Germany – tlačová správa PIK (2026)
7. Nature – originálna štúdia Wunderling a kol. (2026)