Povojnový model rastu Európy sa rozpadá, varovala šéfka ECB
Európska centrálna banka bije na poplach. Prezidentka ECB Christine Lagardeová 19. augusta 2026 v príhovore na zasadnutí Medzinárodnej obchodnej rady Svetového ekonomického fóra v Ženeve označila umelú inteligenciu za druhú digitálnu revolúciu, ktorú si Európa nesmie nechať ujsť. Podľa nej sa starý kontinent ocitol na historickom rozcestí – zatiaľ čo jeho povojnový model rastu sa rúca, novú príležitosť predstavujú práve technológie.
Lagardeová varovala, že tri piliere, na ktorých Európa doteraz stála – rozširujúci sa globálny obchod, lacná energia a bezpečnostná záruka Spojených štátov – slabnú. „Povojnový model rastu Európy sa rozpadá. A je nepravdepodobné, že sa vráti do podoby, akú sme kedysi poznali,“ povedala.
Digitálna priepasť: Európa zmeškala prvú vlnu a stále za to platí
„Európa do značnej miery zmeškala prvú digitálnu revolúciu, pretože komerčné zisky z rozšírenia informačných a komunikačných technológií boli neprimerane veľké inde,“ uviedla Lagardeová. „Nemôžeme si dovoliť zopakovať túto skúsenosť v prípade umelej inteligencie, teda druhej digitálnej revolúcie.“
Čísla hovoria jasne. 34 najhodnotnejších európskych technologických spoločností kótovaných na burze má celkovú trhovú kapitalizáciu približne 1,37 bilióna eur (1,59 bilióna dolárov). Pre porovnanie, americká Magnificent Seven (sedem najväčších technologických firiem) má celkovú trhovú hodnotu cez 23 biliónov dolárov. To je zhruba pätnásťkrát viac.
Dominantné postavenie v AI majú jednoznačne Spojené štáty a Čína. Zatiaľ čo americké OpenAI, Google, Meta a Microsoft spolu s čínskym DeepSeek udávajú tempo, Európa sa snaží dohnať stratu.
Prečo Európa zaostáva a čo s tým chce ECB robiť
Lagardeová upozornila na rozdrobnosť kapitálových trhov v EÚ ako na hlavnú brzdu inovácií. Zatiaľ čo americké startupy majú prístup k obrovskému kapitálu, európske firmy narážajú na vnútorné bariéry. „Firmy menej investujú, keď je kapitál vnímaný ako menej bezpečný,“ vysvetlila.
Európa podľa Lagardeovej pritom nemá dôvod na pocit porážky. EÚ síce predstavuje len 6 percent svetovej populácie, ale produkuje najmenej 15 percent celosvetového počtu vedcov a takmer pätinu najcitovanejších vedeckých publikácií. Potenciál tu je – chýba len odvaha a infraštruktúra, ktorá by poznatky premenila na biznis.
Šéfka ECB zdôraznila tri kľúčové oblasti, na ktoré sa musí Európa zamerať: investície do výskumu a vývoja, prepojenie vedy s priemyslom a regulácia, ktorá bude dostatočne jasná, ale nebude brzdiť inovácie. Zároveň varovala, že vysoké ceny energií v Európe komplikujú výstavbu energeticky náročných dátových centier potrebných pre AI.
Čo to znamená pre Európu a Česko
Lagardeovej vystúpenie je jasným signálom, že Európa si uvedomuje svoje zrejmé zaostávanie a hodlá s ním niečo urobiť. Pre české firmy a investorov to môže znamenať dve veci.
Prvou je prílev verejných i súkromných peňazí do AI a súvisiacich technológií v najbližších rokoch. Druhou je tlak na dereguláciu a zjednodušenie prístupu ku kapitálu.
Česko ako súčasť európskeho jednotného trhu môže z tejto vlny profitovať, ale len ak samo nezaspí – a ak sa mu podarí prilákať investície a využiť vlastný vedecký potenciál. Ako povedala Lagardeová: „Musíme odstrániť všetky prekážky, ktoré nám bránia prijať túto transformáciu. Ak to neurobíme, riskujeme, že vlna umelej inteligencie prepláva okolo.“
Európa má podľa šéfky ECB stále značné silné stránky, na ktorých môže stavať – najväčšiu sieť obchodných dohôd na svete, výrobné kapacity svetovej úrovne a obrovský jednotný trh. Otázkou zostáva, či sa jej podarí tieto prednosti premeniť na technologické prvenstvo.