(Zo zákulisia najkomplexnejšej čínskej misie, ktorá má zmeniť pravidlá hry v vesmírnom preteku)
Už túto nedeľu večer (presnejšie o 20:00 ET, čo je v noci na pondelok 24. augusta nášho času) odštartuje z čínskeho kozmodrómu Wenchang na ostrove Hainan jedna z najambicióznejších misií v dejinách ľudstva. Sonda Chang’e-7, pomenovaná po čínskej bohyne Mesiaca, sa vydáva k južnému pólu našej prirodzenej družice.
N ie je to len ďalší kozmický let. Je to hon na vodu. A výsledok tejto misie môže rozhodnúť o tom, kto bude v nasledujúcich desaťročiach ovládať vesmír.
Prečo práve južný pól?
Južný pól Mesiaca je miesto, kde slnko tam nikdy nevychádza nad obzor. V hlbokých krátero ch tam vládne večná tma a teploty klesajú až k -203 stupňom Celzia. Práve tieto extrémne podmienky však robia z oblasti jednu z najzaujímavejších lokalít v slnečnej sústave.
Vedcom sa už podarilo diaľkovo detekovať stopy vody v tejto oblasti. Chang’e-7 má však za úlohu potvrdiť jej existenciu priamo na mieste. A to nie je len vedecká kuriozita – voda na Mesiaci by sa dala využiť ako pitná voda, zdroj kyslíka a hlavne ako surovina pre raketové palivo. To by zásadne zmenilo ekonomiku vesmírnych letov a umožnilo by výstavbu trvalej základne priamo na Mesiaci.
Štyri stroje v jednej misii
Chang’e-7 nie je jedna sonda. Je to celá flotila strojov, ktoré majú spolupracovať:
- Orbiter (družica) – bude krúžiť okolo Mesiaca, fotiť a hľadať najlepšie miesto na pristátie.
- Lander (pristávací modul) – dosadne na povrch a poslúži ako základňa pre ostatné.
- Rover (pojazdový robot) – bude brázdiť mesačný povrch a skúmať okolie.
- Hopper (skáčací robot) – najzaujímavejšia súčasť misie. Malý robot, ktorý sa dokáže odraziť od povrchu, preletieť nad terénom a doslova „skákať“ po Mesiaci. Práve on sa má dostať do najtmavších a najťažšie prístupných kráterov, kam by sa žiadny bežný rover neodvážil.
Ako bude hľadať vodu?
Hopper, ako už názov napovedá, vletí do tieňa krátera. Tam pomocou špeciálneho analyzátora oskenuje povrch a následne vyvŕta vzorku z hĺbky až jedného metra pod povrchom. Vzorku zahreje na viac než 200 stupňov a zmeria, koľko vody sa z nej uvoľní. Zároveň zistí, odkiaľ voda pochádza – či ju priniesli kométy, asteroidy, alebo vznikla priamo na Mesiaci.
Závod o Mesiac sa priostruje
Táto misia nie je len o vede. Je to ukážka technologickej sily a geopolitická hra. Čína chce byť prvou krajinou, ktorá uskutoční pristátie s ľudskou posádkou na Mesiaci do roku 2030 a postaví tam medzinárodnú výskumnú stanicu.
A nie je v tom sama. Na južnom póle Mesiaca už pristála India s misiou Čandráján-3. NASA plánuje návrat človeka na Mesiac v roku 2028. Rusko, Európa a Japonsko pripravujú vlastné misie. Je to nový vesmírny závod – a voda je v ňom hlavnou cenou.