(Česko patrí medzi krajiny s najvyšším podielom vlastníckeho bývania. Čo to hovorí o našej spoločnosti a ekonomike?)
Keď sa povie „bývanie“, každý si predstaví niečo iné. Niekto sníva o vlastnom dome so záhradou, iný je rád, že má kde zložiť hlavu. Ale jedno je isté – miera vlastníckeho bývania v Európe sa dramaticky líši. A tieto rozdiely o spoločnostiach hovoria viac, než by ste čakali.
Kde sa najviac vlastní a kde sa najviac prenajíma?
Podľa najnovších údajov existujú v Európe dva jasné tábory. Krajiny, kde väčšina ľudí vlastní svoj domov, a krajiny, kde je prenájom štandardom.
Na čele rebríčka stoja krajiny ako Rumunsko (s viac než 97 % vlastníckeho bývania), Slovensko (okolo 90 %) a Maďarsko (okolo 91 %). Tesne za nimi sú Chorvátsko, Litva, Poľsko a Slovinsko, kde vlastní domov cez 80 % obyvateľov. Tieto krajiny majú hlbokú tradíciu vlastníckeho bývania a často aj nižšie ceny nehnuteľností v pomere k príjmom.
Naopak na druhej strane spektra sa nachádza Nemecko (okolo 46 %), Rakúsko (okolo 55 %) a Švajčiarsko (okolo 42 %). V týchto bohatých krajinách je prenájom omnoho bežnejší a spoločensky akceptovanejší.
Česko sa pohybuje niekde uprostred s mierou vlastníckeho bývania okolo 78 %. To z nás robí krajinu s nadpriemerným podielom vlastníkov, no stále zaostávame za východoeurópskymi susedmi.
Prečo sú v tom také veľké rozdiely?
Dôvodov je niekoľko. Prvým je historická skúsenosť. V krajinách bývalého východného bloku prebehla po páde komunizmu masívna privatizácia bytového fondu, keď si ľudia mohli lacno odkúpiť byty, v ktorých bývali. To vytvorilo generáciu vlastníkov, ktorá túto tradíciu odovzdáva ďalej.
Druhým faktorom je dostupnosť hypoték a prístup bánk k úverovaniu. V krajinách ako Nemecko alebo Rakúsko sú podmienky na získanie hypotéky prísnejšie a ľudia si radšej prenajímajú, než aby sa zadlžovali na desiatky rokov.
Tretím faktorom je kultúra a postoj k bývaniu. V niektorých krajinách je prenájom vnímaný ako flexibilita a sloboda, inde ako neistota a strata peňazí „do vzduchu“.
Je vlastnícke bývanie vždy výhodou?
Nie vždy. Vlastnícke bývanie so sebou nesie obrovskú finančnú záťaž – hypotéku, opravy, poistenie, dane. Keď príde kríza, vlastníci často doplácajú viac než nájomníci. Na druhej strane bývanie v prenájme dáva flexibilitu – môžete sa ľahko presťahovať za prácou, nemusíte riešiť opravy strechy alebo haváriu kúrenia.
Ekonómovia sa zhodujú, že ideálna miera vlastníckeho bývania je niekde medzi 60 a 80 percentami. Pod ňou je spoločnosť príliš závislá na prenájmoch a ohrozená rastom nájmov. Nad ňou zase hrozí, že ľudia preceňujú investíciu do nehnuteľnosti na úkor iných aktív a stávajú sa tak zraniteľnejšími voči poklesu cien.
Čo z toho plynie pre vás?
Ak vlastníte byt alebo dom, máte v Česku postavenie, ktoré je v európskom porovnaní nadpriemerné. Vaša nehnuteľnosť je nielen domov, ale aj investícia, ktorá vás môže ochrániť pred infláciou.
Ak bývate v prenájme, nie ste v tom sami – ale patríte v Česku k menšine. Prenájom vám dáva slobodu, ale tiež vás vystavuje riziku rastu nájmov a neistote, či v byte budete môcť zostať.
Nech už ste v akejkoľvek situácii, jedno je isté – rozhodnutie o bývaní je jedným z najdôležitejších v živote. A stojí za to o ňom premýšľať nielen srdcom, ale aj rozumom.