(Po rokoch váhania a odporu voči Bruselu sa ostrovná krajina možno konečne pridá k európskemu spoločenstvu. Rozhodovať bude niekoľko otázok a meniaca sa nálada obyvateľov)
Island stojí na prahu historického rozhodnutia. V sobotu 30. augusta 2026 sa tamojší občania v referende vyslovia k zahájeniu prístupových rokovaní s Európskou úniou. Hlasovanie by mohlo otvoriť cestu k vstupu už v roku 2028. Pre krajinu, ktorá je členom Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) a Schengenského priestoru, ale nikdy sa úplne nezačlenila do unijných štruktúr, by išlo o zásadný posun.
Prečo Island mení názor?
Island už raz o vstupe do EÚ rokoval – prístupové rokovania boli zahájené v roku 2009, no po štyroch rokoch ich vtedajšia vláda zastavila. Dôvodom bol predovšetkým rybolov, ktorý je pre islandskú ekonomiku kľúčový, a obavy z rozšírenia spoločných politík EÚ na ich vody. Islandská verejnosť bola voči Bruselu rezervovaná.
Podpora vstupu sa však začala zvyšovať po ruskej invázii na Ukrajinu. Bezpečnostné otázky sa stali prioritou. Nórske médiá nedávno priniesli správu, že Island a Nórsko spoločne plánujú posilniť obranu. A členstvo v EÚ by pre Island znamenalo pevnejšie zakotvenie v európskom bezpečnostnom rámci.
Zároveň začala silnieť aj ekonomická argumentácia. Islandská koruna je malá a nestabilná mena, ktorá komplikuje obchod a zahraničné investície. Pre miestnych podnikateľov by prijatie eura znamenalo stabilnejšie prostredie. Významnú rolu hrá aj energetika – ako líder v obnoviteľných zdrojoch by sa Island mohol stať kľúčovým dodávateľom zelenej elektriny do Európy.
Podľa prieskumov verejnej mienky teraz podpora členstva v EÚ prvýkrát presiahla 50 % a v niektorých anketách sa blíži k 40 % pre „áno“ a 35 % pre „nie“. Predpovedá sa dokonca 54 % hlasov za zahájenie rokovaní. Staré obavy z Bruselu už nie sú také silné ako predtým.
O čom sa bude hlasovať?
Sobotné referendum je prvým z dvoch krokov. Obyvatelia odpovedajú na otázku, či má vláda začať prístupové rokovania s Európskou úniou. Ak zvíťazí „áno“, začne niekoľkoročný proces rokovaní o podmienkach. Druhé referendum o samotnom vstupe by sa konalo až potom, keď by boli všetky kapitoly uzavreté. Môže to trvať dva až tri roky.
Výsledok referenda však nie je jedinou prekážkou. Island potrebuje k zahájeniu i súhlas všetkých členských krajín EÚ. A tu to nemusí byť jednoduché. Posledné rozšírenie o Chorvátsko v roku 2013 sprevádzali veľké debaty o migrácii a ekonomických dopadoch a v nasledujúcich rokoch sa EÚ skôr venovala vlastným krízam.
Čo by členstvo prinieslo?
Pre Island by to znamenalo stabilnejšiu ekonomiku, bezpečnejší rámec a silnejší hlas v Európe. Ale aj povinnosť prispievať do unijného rozpočtu a otvoriť svoje vody pre rybárske flotily iných krajín. Dočasná štúdia islandskej vlády varuje, že vstup by mohol mať negatívny dopad na islandské rybolovné kvóty a že rozdiely v životnej úrovni medzi Islandom a chudobnejšími členskými štátmi by mohli viesť k čistému presunu peňazí smerom od Islandu.
Pre EÚ by bol Island strategickým partnerom v Arktíde a silným hráčom v oblasti obnoviteľnej energie. Získala by tiež prístup k islandským geotermálnym a vodným zdrojom, ktoré by mohli pomôcť s prechodom na čistú energiu.
Island stojí na križovatke. Jeho obyvatelia sa v sobotu rozhodnú, či sa vydajú cestou plného začlenenia do Európy, alebo zostanú na polceste ako dnes. Výsledok referenda bude mať dopad nielen na samotný Island, ale aj na celú Európsku úniu.