(Zatiaľ čo niektorí chcú vyššie clá a ochranu, iní vidia v čínskych továrňach spásu. Nemecký automobilový priemysel sa v kríze preťahuje o to, kto zachráni jeho budúcnosť)
Nemecký automobilový priemysel sa potáca v najväčšej kríze za posledné desaťročie. Odborníci hovoria o tisícoch prepúšťaní, zatváraní fabrík a strate konkurencieschopnosti. A Nemecko stojí pred ťažkou otázkou: ako naložiť s Čínou, ktorá je zároveň najväčším odbytišťom aj najnebezpečnejším konkurentom?
Volanie po clách a tvrdšom kurze
Niektorí nemeckí politici už stratili trpezlivosť. Dirk Panter, hospodársky minister spolkovej krajiny Sasko, prišiel s radikálnym návrhom: EÚ by mala podstatne zvýšiť clá na dovoz čínskych elektromobilov. Jeho argument? Vyššie clá by donútili čínskych výrobcov k investíciám v Nemecku. Ak by si v Sasku založili spoločný podnik (joint venture) s Volkswagenom, mohli by clám ľahšie uniknúť. „Musíme premýšľať o zvýšení ciel na autá z čínskej produkcie,“ povedal Panter. Podľa neho by si Európa mala žiadať to isté, čo Čína vyžaduje od svojich partnerov – kto chce prístup na trh, musí prispievať k miestnej tvorbe hodnoty a zamestnanosti.
Kancelár otvára dvere
Kancelár Friedrich Merz sa k veci postavil prekvapivo vstřícne. Na otázku, či by sa nemecké továrne mohli dostať pod čínsku kontrolu, odpovedal, že to musia rozhodnúť jednotlivé firmy. Zároveň však varoval: nepovažuje to za riešenie štrukturálnych problémov nemeckého priemyslu, iba za „núdzové riešenie“ – a upozornil, že Európa nemôže dlhodobo súťažiť s partnermi, ktorí údajne znehodnocujú svoju menu o 25 až 30 %.
V kancelárových slovách sa odráža vnútorný rozpor nemeckej politiky – strach o strategické kapacity na jednej strane a bezprostredná potreba zachrániť pracovné miesta na strane druhej.
Automobilky volajú po spolupráci
Nemecké automobilky samé tlačia na užšiu spoluprácu s Čínou. Volkswagen, ktorý plánuje prepustiť až 100 000 ľudí a zatvoriť niekoľko závodov vrátane fabriky na elektromobily v Cvikove, vidí v čínskych investíciách potenciálnu záchranu. Šéf koncernu Oliver Blume už v apríli naznačil, že by čínski partneri mohli využiť nemecké výrobných kapacity. Podobný názor zastáva aj dolnosaský premiér Olaf Lies, podľa ktorého by Nemecko malo na vlne čínskeho technologického rozvoja skôr „surfovať“, než ju márne brzdiť. Práve v Dolnom Sasku sídli ústredie Volkswagenu a spolková krajina je zároveň jeho dvadsaťpercentným akcionárom.
Čo na to experti a aké sú riziká?
Čínski experti vítajú Merzov otvorený prístup, ale varujú, že čínske firmy zatiaľ k veľkým investíciám v Nemecku pristupujú obozretne. Obávajú sa politickej neistoty, protekcionizmu EÚ a požiadaviek na vysoký podiel miestnych komponentov, čo by investície predražilo. Európsky parlament už vyjadril obavy, že by sa tak dali cenné priemyselné kapacity odovzdať firmám podporovaným štátnymi dotáciami a znevýhodneným kurzom. Volá po mimoriadnom rokovaní s predstaviteľmi európskeho automobilového priemyslu a po zárukách, že strategické technológie zostanú v európskych rukách.
Nemecko tak stojí na rozcestí. Buď pristúpi na užšiu spoluprácu a možno aj na čiastočné prevzatie svojich fabrík čínskymi partnermi – alebo sa uchýli k protekcionizmu, ktorý môže na čas ochrániť pracovné miesta, no v dlhodobom horizonte hrozí, že nemecké automobilky ešte viac zaostanú v pretekoch o elektromobilitu a autonómne riadenie.
