(Zatiaľ čo sa vyspelé krajiny preťahujú o talenty, chudobnejšie regióny prichádzajú o tých najchytrejších. Rozhodujúce nie je len plat, ale aj to, čo krajina ponúka tým, ktorí by sa mohli vrátiť)
Možno ste už počuli pojmy brain drain (odliv mozgov) a brain gain. Prvý znie hrozivo, druhý nádejne. Obe popisujú to isté – pohyb vysoko kvalifikovaných ľudí, ale každý presne opačným smerom. Jeden z nich môže posilniť ekonomiku. Ten druhý ju pomaly vykrvácava.
Čo je odliv mozgov?
Odliv mozgov (brain drain) je situácia, keď opúšťajú krajinu vzdelaní, kvalifikovaní a talentovaní ľudia. Lekári, inžinieri, vedci, programátori – tí, ktorí by mali ťahať ekonomiku dopredu, odchádzajú do zahraničia za lepšími podmienkami.
Dôvody sú často rovnaké: vyššie platy, lepšie výskumné zázemie, politická stabilita, kvalitnejšie zdravotníctvo a školstvo pre deti. Niekedy ide aj o osobné dôvody – únik pred korupciou, nespravodlivosťou, alebo pocit, že doma nie je budúcnosť.
Dôsledky sú závažné. Krajina, ktorá prichádza o svoje najschopnejšie hlavy, stráca nielen pracovnú silu, ale aj inovácie, konkurencieschopnosť a schopnosť priťahovať zahraničné investície. Vzniká takzvaný začarovaný kruh – odchádzajú najlepší, zhoršuje sa kvalita verejných služieb, čo vedie k ďalšiemu odchodu.
Čo je brain gain?
Presným opakom je brain gain (zisk mozgov). Keď sa do krajiny vracajú alebo prichádzajú vysoko kvalifikovaní ľudia, prinášajú so sebou nové poznatky, skúsenosti a kontakty. Nejde len o návrat emigrantov, ale aj o príchod zahraničných expertov, vedcov alebo manažérov, ktorí sa rozhodnú vo vašej krajine žiť a pracovať.
Úspešné krajiny lákajú talenty tým, že im ponúkajú nielen peniaze, ale aj kvalitné zázemie, akademickú slobodu, stabilné prostredie a možnosť profesionálneho rastu. Často ide o kombináciu daňových úľav, investícií do vedy a výskumu a otvorenej imigračnej politiky pre vysoko kvalifikovaných pracovníkov.
Dôsledky? Inovácie, rast produktivity, nové firmy, lepšia zdravotná starostlivosť, silnejšie univerzity a celková prosperita.
Prečo na tom záleží?
Rozdiel medzi odlivom mozgov a ich návratom nie je len ekonomický. Je aj morálny a strategický. Krajina, ktorá dokáže udržať a pritiahnuť talent, má šancu vyhrať budúcnosť. Krajina, ktorá ho stráca, sa postupne stáva perifériou.
Príklady? India dlhé roky trpela odchodom IT špecialistov do USA. Dnes sa časť z nich vracia a zakladá vlastné firmy, čím posilňuje indickú ekonomiku. Podobný proces prebieha v niektorých európskych krajinách, ktoré investujú do výskumných centier a startup inkubátorov, aby prilákali späť mozgy, ktoré odišli do Spojených štátov.
Česko stojí niekde v strede. Patrí k krajinám, ktoré dlhodobo vykazujú negatívne saldo migrácie vysokoškolákov. Miera odchodu je síce nižšia než napríklad na Slovensku, ale stále vyššia než v Nemecku alebo Rakúsku. Pozitívnou správou je, že časť českých akademikov a výskumníkov sa vracia a vznikajú nové iniciatívy, ako udržať talent doma. Stále to však nestačí.