(Keď v roku 1973 uzrel svetlo sveta Xerox Alto, priniesol nielen revolučnú myšlienku grafického rozhrania, ale aj vôbec prvý monitor, ktorý bol od začiatku navrhnutý pre osobný počítač. Jeho technológia však bola oveľa staršia – jej základ vynašiel už v roku 1897 nemecký fyzik Karl Ferdinand Braun)
Prvý počítačový monitor nebol žiadny elegantný displej, ktorý by ste si dnes postavili na stôl. Bol súčasťou stroja, ktorý predbehol svoju dobu – počítača Xerox Alto, predstaveného 1. marca 1973. Alto bolo priekopníkom grafického používateľského rozhrania a myši a jeho monitor bol kľúčovým prvkom tejto vízie.
Čo bol Xerox Alto a jeho monitor?
Xerox Alto bol experimentálny počítač vyvinutý vo výskumnom centre PARC spoločnosti Xerox. Jeho monitor nebol iba výstupným zariadením, ale neoddeliteľnou súčasťou nového spôsobu interakcie s počítačom. Zobrazoval bitmapovú grafiku, čo umožňovalo zobrazovať okná, ikony a text v rôznych veľkostiach a štýloch – niečo, čo bolo v tom čase úplne revolučné.
Technicky išlo o monitor s pomerom strán 4:3 a monochromatickým (čiernobielym) zobrazením. Jeho rozlíšenie, ktoré pôsobilo ohromujúco, bolo 606 x 808 pixelov. Na svoju dobu to bol veľký krok vpred oproti textovým terminálom. Monitory v 70. rokoch boli primárne určené na zobrazovanie textu. Alto ukázalo, že počítač môže s používateľom komunikovať aj vizuálne.
Vynález z roku 1897: Karl Ferdinand Braun a katódová trubica
Hoci Alto prinieslo prvý „monitor“, technológia, ktorá umožňovala zobrazovať obraz, bola oveľa staršia. Základom všetkých prvých monitorov bola katódová trubica (CRT – Cathode Ray Tube). V roku 1897 ju vynašiel nemecký fyzik Karl Ferdinand Braun. Pôvodne ju nevytvoril pre počítače, ale ako osciloskop – prístroj na sledovanie elektrických signálov. Braunova trubica funguje na princípe elektrónového lúča, ktorý dopadá na luminiscenčnú vrstvu a vytvára svetelný bod. Tento princíp sa neskôr stal základom televízorov a prvých počítačových monitorov.
Jeho vynález sa často nazýva aj „Braunova trubica“ a hoci sa jej konštrukcia odvtedy výrazne vyvinula, základná myšlienka zostala počas celého 20. storočia rovnaká.
Od televízora k monitoru: Vývoj v 70. a 80. rokoch
Počas desaťročí sa technológia CRT používala predovšetkým v televízoroch a osciloskopoch. Až v 70. rokoch sa začali objavovať počítače, ktoré potrebovali vlastné zobrazovacie jednotky. V tom čase bolo bežné pripojiť počítač k televízoru. Bolo to lacnejšie riešenie, prinášalo však horšiu kvalitu obrazu, nižšie rozlíšenie a únavu očí.
Prvé monitory určené výhradne pre počítače boli buď súčasťou jedného celku, ako v prípade počítača Xerox Alto, alebo sa predávali ako samostatné jednotky (VDU – Visual Display Unit). V 70. a 80. rokoch sa CRT monitory stali štandardom. Boli to objemné, ťažké skrine, často s čiernobielym (zeleným, oranžovým) obrazom. Prvé monitory dokázali zobrazovať iba text, zvyčajne v jednej farbe. Grafika a farebné zobrazenie sa presadili až neskôr. Prvé farebné CRT monitory sa začali objavovať až v 80. rokoch.
Od CRT k LCD a ďalej
Počítačové monitory prešli od 70. rokov obrovským vývojom. Zatiaľ čo ešte v 90. rokoch dominovali obrovské a ťažké CRT monitory, na prelome tisícročí ich začali nahrádzať tenké a ľahké LCD displeje. Prvé LCD monitory sa síce objavili už v 80. rokoch, no boli drahé a ponúkali horšiu kvalitu obrazu. Zlom nastal približne v roku 2003, keď sa LCD začalo predávať vo väčšom objeme než CRT. Dnes sú LCD a ich vylepšené varianty (LED, OLED) štandardom, ktorý ponúka vysoké rozlíšenie, verné farby a tenký dizajn.