(Ukrajina masovo nasadzuje pozemné roboty, Čína testuje humanoidov na boj v mestách a americké startupy vyvíjajú stroje, ktoré majú ísť do prvej línie. Napriek tomu zostáva jedna zásadná otázka: kto ponesie zodpovednosť, keď stroj zabije?)
Ešte pred pár rokmi sa humanoidným robotom ľudia smiali, pretože sotva dokázali udržať rovnováhu. Dnes bežia rýchlejšie než najrýchlejší ľudia na svete a armády po celom svete skúmajú, ako ich nasadiť do boja. Bojoví roboti sa stávajú realitou vojnových polí – a to nielen v laboratóriách, ale priamo na fronte.
Ukrajina: Roboti ako náhrada ľudských životov
Ukrajina sa stala priekopníkom v masovom nasadení pozemných bojových robotov. Podľa servera Business Insider Kyjev len v prvom polroku 2026 objednal 25 000 pozemných robotov – dvakrát viac než za celý predchádzajúci rok. Do konca roka chce vyrobiť 50 000 týchto strojov.
Cena robotov sa pohybuje od 2 000 do 40 000 dolárov v závislosti od veľkosti a schopností. Vyrába ich približne 280 ukrajinských firiem, ktoré ponúkajú viac než 550 modelov. Tieto stroje prepravujú muníciu, evakuujú ranených, kladú míny a útočia na ruské pozície.
Prečo? Odpoveď je jednoduchá. „Ak pošlete ľudského vodiča, aby doručil zásoby, je obrovská šanca, že ho zabijú,“ hovorí veliteľ čaty Andrij Kušněrov z 59. samostatnej útočnej brigády.
Roboti však nie sú nezničiteľní. Podľa Kušněrova vydržia na fronte len päť až desať misií. Ukrajina to považuje za prijateľnú cenu – stroje možno ľahko nahradiť, vojakov nie.
Čína: Humanoidi na boj v mestách
Čína ide inou cestou. Podľa rozsiahlej analýzy agentúry Reuters, ktorá skúmala viac než 100 čínskych vojenských dokumentov, zákaziek, patentov a akademických prác, čínska armáda systematicky testuje humanoidné roboty na vojenské účely. Výskum sa v rokoch 2025 – 2026 výrazne zrýchlil.
Čínski vojenskí výskumníci z Národnej univerzity obranných technológií (NUDT) opísali scenár, v ktorom by šesť bojových robotov – kombinácia humanoidov, robotických psov a bezpilotných vozidiel – tvorilo útočné tímy. Tie by spolu s pešiakmi čistili budovy obsadené nepriateľom, poschodie po poschodí a miestnosť po miestnosti. Autori odhadujú, že potrebná technológia by mohla byť k dispozícii o päť až desať rokov.
Štátna zbrojárska spoločnosť NORINCO už predstavila humanoida Fuxi, ktorý dokáže strážiť a vykonávať prieskum za každého počasia. Ovláda sa na diaľku, aby sa znížila záťaž spojená s autonómnym rozhodovaním.
Čínska výhoda spočíva v priemyselnej základni – v roku 2025 čínski výrobcovia ovládali približne 95 % celosvetových dodávok humanoidných robotov.
USA: Startup, ktorý chce robotov do prvej línie
Americký startup Foundation Robotics vyvíja humanoidného robota Phantom MK-1 špeciálne na vojenské účely. Firma získala od americkej armády zákazky za 24 miliónov dolárov a dva jej roboty už testujú ukrajinské jednotky.
Phantom MK-1 meria 180 cm, váži 80 kg, unesie 20 kg nákladu a pohybuje sa rýchlosťou 6 km/h. Je vybavený kamerami a umelou inteligenciou na rýchle vyhodnotenie bojového prostredia.
Generálny riaditeľ Sankaet Pathak opisuje víziu, v ktorej by státisíce humanoidných robotov riadených umelou inteligenciou tvorili pozemné sily. Podľa neho by takáto armáda mohla slúžiť ako významný odstrašujúci prostriedok proti vzniku ďalších vojnových konfliktov.
Spoločnosť plánuje do konca roka 2027 vyrobiť až 50 000 jednotiek. Roboty nebude predávať, ale prenajímať – ročný prenájom jedného robota sa odhaduje na približne 100 000 dolárov.
Južná Kórea: Robot pri kormidle
Južná Kórea čelí inému problému – demografickému kolapsu. Armáda sa za posledných šesť rokov zmenšila o 20 % na približne 450 000 vojakov, a to v dôsledku najnižšej pôrodnosti na svete.
Riešenie? Humanoidný robot PIBOT od KAIST, ktorý v auguste 2026 absolvoval v simulátore test ako kormidelník vojnovej lode. Robot je navrhnutý tak, aby dokázal ovládať akýkoľvek kokpit alebo riadiaci panel bez potreby úprav – stačia mu kamery a softvér s veľkým jazykovým modelom, ktorý mu umožňuje učiť sa z technických manuálov.
Rusko: Robot ovládaný mobilom
Rusko na fronte nasadzuje robota Kuryer, ktorého možno ovládať bežným smartfónom. Je vybavený granátometom AGS-17 a guľometmi kalibru 12,7 mm. Dokáže klásť míny, evakuovať ranených a vykonávať diverzné manévre.
Turecko a Izrael: Rojové systémy
Turecká firma Havelsan predstavila pozemného robota Barkan 3 a systém ADVENT-AI na riadenie boja. Cieľom je tzv. joint swarming – spolupráca pozemných, vzdušných a námorných bezpilotných systémov v rojoch. Firma testuje roje ôsmich jednotiek, do budúcnosti plánuje desiatky.
Izraelský Elbit-FUSE predstavil víziu, v ktorej malý počet vojakov riadi stovky dronov a robotov. Roboti zabezpečujú vzdušné krytie, palebnú podporu a vstupujú do budov, kam by sa vojaci neodvážili. Aj tu platí, že človek zostáva v rozhodovacom procese – najmä pri cielených útokoch v oblastiach s civilistami.
Etická otázka: Kto nesie zodpovednosť?
S rozvojom autonómnych zbraní rastie aj tlak na ich reguláciu. OSN a Medzinárodný výbor Červeného kríža v auguste 2026 opäť vyzvali štáty, aby prijali záväzné pravidlá pre autonómne zbraňové systémy – takzvané „killer robots“. Podľa nich sme „nebezpečne blízko prekročeniu morálnej červenej čiary: autonómnemu zameriavaniu ľudí strojmi“.
Medzinárodný výbor Červeného kríža varuje, že autonómne zbrane nemusia rozpoznať signály kapitulácie, pretože takéto rozhodnutia často závisia od kontextu a úmyslov človeka.
Foundation Robotics na to odpovedá, že podľa amerických predpisov nesmú autonómne systémy zaútočiť bez schválenia človekom.
Čo si z toho odniesť?
Roboti už dávno nie sú len sci-fi. Na bojiskách po celom svete sa stávajú realitou – ako nosiče munície, evakuátori ranených, prieskumníci aj bojové platformy. Zatiaľ čo Ukrajina ich nasadzuje masovo a lacno, Čína a USA stavajú na humanoidoch pre budúcnosť. Jedno je však isté: vojna budúcnosti už nebude len o ľuďoch.