(Zatiaľ čo v Kanade má takmer dve tretiny dospelých vysokoškolský titul, v Česku je to len niečo vyše štvrtiny. Naša krajina však patrí k európskej špičke v stredoškolskom vzdelaní s maturitou. Graf agentúry Visual Capitalist ukazuje, ako si stojíme v porovnaní so svetom)
Vzdelanie vo svete je jedným z najdôležitejších faktorov, ktoré ovplyvňujú ekonomickú budúcnosť krajiny. Čím vzdelanejšia je populácia, tým vyššia býva produktivita, inovačný potenciál a konkurencieschopnosť. Ako si však stoja jednotlivé krajiny? Ukazuje to prehľadný graf agentúry Visual Capitalist, ktorý mapuje úroveň vzdelania dospelej populácie vo veku 25 – 64 rokov v 45 krajinách sveta. Údaje pochádzajú zo štatistík OECD, pri niektorých krajinách (USA, Argentína, Brazília, India, Čína) potom z roku 2022.
Kanada vedie vo vysokoškolskom vzdelaní
Na pomyselnom vrchole rebríčka stojí Kanada, kde 62,7 % dospelej populácie vo veku 25 – 64 rokov dosiahlo aspoň bakalárske vzdelanie. Ide suverénne o najvyššie číslo zo všetkých sledovaných krajín. Nasleduje Japonsko s 62,5 %, Írsko s 55,8 % a Južná Kórea s 55,2 %.
Tieto krajiny majú dlhodobú tradíciu investícií do vysokého školstva a vzdelanie vnímajú ako cestu k úspechu. Kanada navyše láka študentov z celého sveta a jej univerzity patria k najlepším na planéte.
Česko: Krajina s maturitou
Česká republika sa v tomto porovnaní nachádza na opačnom konci spektra, pokiaľ ide o vysokoškolské vzdelanie. Podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí v populácii vo veku 25 – 64 rokov predstavuje 26,8 %. To je výrazne pod priemerom OECD, ktorý sa pohybuje okolo 40 %.
Naša krajina však vyniká v inej kategórii. Podiel ľudí so stredoškolským vzdelaním s maturitou je v Česku 68,8 % – jeden z najvyšších na svete. Odráža to tradične silný systém odborného školstva a učňovských odborov, ktorý vychoval generácie kvalifikovaných pracovníkov.
Tento model mal svoje výhody – Česko malo vždy dostatok technicky vzdelaných ľudí pre priemysel. Do budúcnosti však môže predstavovať výzvu, pretože vysokoškolské vzdelanie je pre konkurencieschopnosť v globálnej ekonomike a rozvoj odvetví s vysokou pridanou hodnotou čoraz dôležitejšie.
Kto je na tom najhoršie?
Na opačnom konci rebríčka stoja krajiny s nízkym podielom vysokoškolsky vzdelaných ľudí a vysokým podielom obyvateľov so základným vzdelaním. Patria sem Mexiko (23,7 % vysokoškolsky vzdelaných), Kostarika (27,5 %) a Taliansko (23,7 %).
Krajinami s najvyšším podielom ľudí bez maturity sú Portugalsko (50,1 %), Turecko (53,8 %) a Kostarika (48,1 %). Odráža to historicky nižšiu dostupnosť stredoškolského vzdelania v týchto regiónoch, kde vzdelanie celé desaťročia nebolo prioritou alebo bolo dostupné len elitám.
Čo formuje vzdelanie v jednotlivých krajinách?
Rozdiely medzi krajinami nie sú náhodné. Vzdelávacie systémy sa vyvíjali v závislosti od historických, ekonomických a kultúrnych faktorov.
Krajiny s vysokým podielom vysokoškolsky vzdelaných ľudí (Kanada, Japonsko, Južná Kórea, Írsko) zvyčajne:
- Investujú značné prostriedky do vysokého školstva.
- Majú silnú tradíciu akademického vzdelávania a kladú veľký dôraz na jeho dosiahnutie.
- Ponúkajú široké možnosti štúdia a podporujú mobilitu študentov.
Krajiny s vysokým podielom stredoškolsky vzdelaných ľudí s maturitou (Česko, Slovensko, Poľsko, Maďarsko) často:
- Majú silný systém odborného a technického vzdelávania.
- Kládli dôraz na praktické zručnosti a remeselnú zdatnosť.
- Historicky vychovávali kvalifikovaných pracovníkov pre priemysel.
Krajiny s vysokým podielom ľudí so základným vzdelaním (Portugalsko, Turecko, Kostarika) zvyčajne:
- Prešli neskorším rozvojom vzdelávacieho systému.
- Širšej populácii ponúkali obmedzený prístup k stredoškolskému vzdelaniu.
- Čelia výzve dobehnúť vyspelejšie krajiny v dostupnosti a kvalite vzdelania.
Prečo na tom záleží?
Vzdelanie nie je len otázkou prestíže. Je to kľúčový faktor ekonomickej budúcnosti. Krajiny s vyšším podielom vysokoškolsky vzdelaných ľudí majú zvyčajne:
- Vyššiu produktivitu práce.
- Vyššie mzdy a životnú úroveň.
- Väčšiu schopnosť inovovať a priťahovať investície do technológií.
- Nižšiu nezamestnanosť a väčšiu odolnosť voči ekonomickým krízam.
Česko má vďaka stredoškolskému vzdelaniu silný základ. Ak však chce hrať prvú ligu aj v budúcnosti, bude musieť investovať do vysokého školstva a podporiť mladých ľudí na ceste za vysokoškolským titulom. Inak hrozí, že sa zaradí medzi krajiny, ktoré síce majú kvalifikovaných pracovníkov, no chýbajú im inžinieri, vedci a lídri pre 21. storočie.