(Zatiaľ čo ste si v Turecku všimli, že na trhoch radšej prijímajú eurá a doláre, turecká líra medzitým prešla divokou jazdou. Z 10,46 TRY za euro v roku 2021 na viac ako 53 TRY v roku 2026. Čo stojí za týmto pádom a prečo Turci svojim peniazom neveria?)
Turecká líra je mena, ktorá si za posledných päť rokov prešla niečím, čo sa dá bez preháňania nazvať voľným pádom. Kým v roku 2021 sa za jedno euro platilo približne 10,46 líry, dnes sa kurz pohybuje okolo 53 až 56 lír za euro. Za päť rokov tak líra voči euru stratila približne 80 percent svojej hodnoty.
To, čo ste videli na tureckých trhoch – obchodníkov, ktorí uprednostňujú eurá alebo doláre – nie je žiadny rozmar. Je to racionálna reakcia na menu, ktorá prestala plniť svoju základnú funkciu: uchovávať hodnotu.
História: Od Atatürka po súčasnosť
Turecká líra má hlboké korene. Vznikla v roku 1923 spolu s Tureckou republikou a nahradila osmanskú líru. Na každej bankovke sa dodnes objavuje portrét Mustafu Kemala Atatürka, zakladateľa moderného Turecka.
Líra však počas svojej histórie prešla niekoľkými dramatickými obdobiami. V 70. a 90. rokoch zažila chronicky vysokú infláciu. Kým v 60. rokoch sa za 1 dolár platilo 9 lír, v roku 2001 to už bolo 1,65 milióna lír. Táto hyperinflácia viedla k menovej reforme v roku 2005, ktorá z bankoviek odstránila šesť núl. Z 1 000 000 starých lír sa stala 1 nová líra.
Reforma mala symbolický aj praktický význam. Vtedajší premiér Recep Tayyip Erdoğan označil predchádzajúci stav za „národnú hanbu“. Ani reforma však nevyriešila hlbšie problémy ekonomiky.
Prečo líra klesá? Tri hlavné dôvody
1. Netradičná menová politika a politické zásahy
Kľúčovým problémom je strata nezávislosti tureckej centrálnej banky. Prezident Erdoğan dlhodobo presadzoval nízke úrokové sadzby ako nástroj proti inflácii – čo je v priamom rozpore s ekonomickou ortodoxiou. Podľa jeho názoru vysoké úroky brzdia výrobu, a tým infláciu skôr zvyšujú.
Výsledkom bolo, že centrálna banka udržiavala sadzby nízko aj v čase, keď inflácia stúpala k 85 percentám. To viedlo k prudkému oslabeniu líry a strate dôvery investorov. Zahraniční investori začali predávať turecké aktíva a presúvať kapitál inam.
Keď v roku 2023 nastúpil nový minister financií Mehmet Şimşek, pokúsil sa o návrat k ortodoxnej politike. Centrálna banka razantne zvýšila sadzby – až na 50 percent. Inflácia síce spomalila, no aj tak sa tento rok pohybuje okolo 31,75 percenta. Podľa aktuálnych odhadov centrálnej banky by mala byť na konci roka 2026 na úrovni 26 percent.
2. Štrukturálna závislosť od dovozu
Turecko je silne závislé od dovozu energií a surovín. Viac ako 90 percent ropy a plynu dováža a priemysel je závislý od dovážaných medziproduktov. Keď líra oslabí, dovoz sa okamžite predraží a premietne sa do cien takmer všetkého.
Tento mechanizmus sa nazýva „prenos kurzových zmien do inflácie“. Podľa odhadov desaťpercentné oslabenie líry zvýši infláciu o tri až štyri percentá. Preto je pre Turecko také ťažké dostať infláciu pod kontrolu – aj keď centrálna banka zvýši sadzby, slabá líra naďalej tlačí ceny nahor.
3. Strata dôvery a dolarizácia
Tretím a možno najzávažnejším problémom je strata dôvery v domácu menu. Turecké domácnosti a firmy prestali líre dôverovať natoľko, že začali masívne presúvať svoje úspory do dolárov, eur a zlata.
Tento jav sa nazýva dolarizácia. Na konci roka 2021 držali turecké domácnosti 68 percent svojich vkladov v cudzích menách. Podľa akademických štúdií dosiahla dolarizácia vkladov v roku 2022 70 percent. To znamená, že väčšina peňazí v tureckých bankách nie je v lírach, ale v pevných menách.
Dolarizácia vytvára začarovaný kruh. Čím viac ľudí predáva líru a kupuje doláre, tým viac líra oslabuje. A čím viac líra oslabuje, tým viac ľudí chce držať cudziu menu. Tento kruh sa veľmi ťažko prerušuje.
Čo to znamená pre bežného Turka?
Pre bežného občana sú vysoká inflácia a slabá líra každodennou realitou. Mzdu dostáva v lírach, no ceny kľúčových tovarov – elektroniky, áut či nehnuteľností – sú často naviazané na dolár. To vytvára obrovský tlak na životnú úroveň.
Predstavte si, že si chcete kúpiť telefón. Jeho cena v Turecku závisí od svetovej ceny v dolároch. Keď líra oslabí o 10 percent, telefón v prepočte na líry zdražie o 10 percent – aj keď svetová cena zostane rovnaká. A presne to sa deje každý deň.
Turci preto míňajú peniaze, kým majú hodnotu. Keď vedia, že o mesiac bude všetko drahšie, nakupujú hneď. To ďalej podporuje infláciu – obchodníci vidia zvýšený dopyt a zvyšujú ceny.
Ako sa Turecko snaží situáciu riešiť?
Okrem zvýšenia úrokových sadzieb zaviedla turecká vláda niekoľko netradičných opatrení. Jedným z nich je schéma vkladov chránených pred kurzovým rizikom (KKM). Ak si uložíte peniaze v lírach a líra oslabí viac, než je úroková sadzba, štát vám rozdiel doplatí.
Tento nástroj pomohol krátkodobo stabilizovať líru a zvýšiť podiel vkladov v domácej mene. Má však obrovské náklady pre štátny rozpočet – a ak by kurz výrazne klesol, mohlo by to byť pre verejné financie neudržateľné.
Ďalším opatrením je povinnosť exportérov vymeniť 40 percent svojich devízových príjmov za líry. Cieľom je zvýšiť dopyt po líre a podporiť jej kurz.
Čo bude ďalej?
Výhľad pre tureckú líru nie je optimistický. Analytici z Commerzbank upozorňujú, že vonkajšia rovnováha tureckej ekonomiky zostáva krehká. Bežný účet platobnej bilancie vykazuje deficit a kapitálové toky sú slabé. Po odpočítaní menových swapov predstavujú čisté devízové rezervy len približne 30 miliárd dolárov – čo je na obranu meny veľmi málo.
To znamená, že líra bude pravdepodobne ďalej oslabovať – možno pomaly a kontrolovane, ale bude. A kým sa nepodarí obnoviť dôveru v inštitúcie a vyriešiť štrukturálne problémy ekonomiky, Turecko zostane výnimkou: krajinou, kde sa ceny menia rýchlejšie než kdekoľvek inde v Európe.
Čo si z toho odniesť?
Váš postreh z tureckých trhov bol presný. Vysoká inflácia ničí dôveru v domácu menu a ľudia hľadajú útočisko v cudzích menách. Je to rovnaký princíp, aký poznáme z iných krajín s vysokou infláciou – od Venezuely po Zimbabwe. Turecko je však špecifické tým, že napriek vysokej inflácii zostáva pomerne rozvinutou ekonomikou s fungujúcim bankovým systémom a prístupom k cudzím menám.
Keď nabudúce uvidíte ceny v eurách na tureckom trhu, spomeňte si, že to nie je rozmar. Je to racionálna reakcia na menovú politiku, ktorá roky podkopávala hodnotu domácej meny. A kým sa to nezmení, líra bude ďalej strácať hodnotu – a Turci budú naďalej utekať k doláru.