(Varovania prichádzajú zo všetkých strán – od legendárneho investora Marka Spitznagela až po ekonóma Henrika Zeberga. Ten dokonca predpovedá pokles indexu Nasdaq 100 o 72 percent. Čo s tým má robiť bežný investor, ktorý nechce prísť o všetko?)
Posledné mesiace roka 2026 prinášajú na akciové trhy nebývalé napätie. Zatiaľ čo index S&P 500 sa stále drží v blízkosti historických maxím, pod povrchom to vrie. Varovania prichádzajú od tých najpovolanejších – a ich predpovede nie sú práve optimistické.
Čo hovoria tí, ktorí vidia do budúcnosti?
Mark Spitznagel, zakladateľ fondu Universa Investments, ktorý počas pandémie v roku 2020 zarobil na svojich zaisťovacích pozíciách neuveriteľných 4 144 percent, varuje pred scenárom, ktorý by mohol byť horší než čokoľvek, čo sme doteraz zažili. Podľa neho však najskôr príde ešte jedna „šialená, euforická rally“ a až potom kolaps.
Ešte konkrétnejší je dánsky ekonóm Henrik Zeberg. Ten predpovedá, že Nasdaq 100 by mohol do konca roka 2026 vyskočiť až na 39 000 bodov, čo by znamenalo ďalší rast o 32 percent. Potom však príde pád – a to rovno o 72 percent na približne 10 600 bodov. Bol by to scenár porovnateľný s prasknutím dot-com bubliny v roku 2000.
Goldman Sachs je umiernenejší, no aj tak varuje: po mimoriadne silnom raste akcií sú namieste „umiernenejšie očakávania“. Hlavný stratég Peter Oppenheimer očakáva v nasledujúcich 12 mesiacoch už len jednociferné výnosy. Zásadný problém vidí v rastúcich výnosoch štátnych dlhopisov – desaťročný americký dlhopis sa dostal na najvyššie úrovne od roku 2023 a tridsaťročný atakuje hodnoty, aké sme takmer dve desaťročia nevideli.
Prečo je to iné než naposledy?
Tentoraz nejde len o „bežnú“ korekciu. Na trhu sa naraz zišlo niekoľko faktorov:
Po prvé – bublina umelej inteligencie. Obrovské investície do umelej inteligencie (čipy, dátové centrá) nafúkli valuácie technologických firiem do extrémnych výšok. Michael Burry aj Mark Spitznagel sa zhodujú, že masívne výdavky AI hyperscalerov, kruhové financovanie a skryté záväzky sú varovným signálom.
Po druhé – dlhopisy. Výnosy štátnych dlhopisov rastú všade – v USA, Japonsku, Veľkej Británii aj Nemecku. To vytvára tlak na akcie, pretože vyššie výnosy z „bezpečných“ dlhopisov lákajú kapitál preč od rizikovejších aktív.
Po tretie – ropa. Cena ropy v dôsledku napätia v Hormuzskom prielive vystúpila nad 90 dolárov za barel. Drahšia energia sa premieta do nákladov firiem aj do inflácie, čo situáciu ďalej komplikuje.
Aké je teda najlepšie rozhodnutie?
Odpoveďou nie je „všetko predať a čakať“. Rovnako ňou nie je ani „všetko nakúpiť, pretože ceny pôjdu nahor“.
Najlepšie rozhodnutie je: zostať na trhu, ale presunúť sa ku kvalite.
Historické údaje totiž ukazujú niečo zásadné. Podľa analýzy J.P. Morgan kvalitné akcie (quality stocks) prekonali širší index pri každom poklese trhu od roku 1990. Čo to znamená?
- Kvalitné akcie pri poklese strácajú menej. Index S&P 500 Quality zachytil iba 78,2 percenta poklesu širšieho trhu.
- Kvalitné akcie veľa nestrácajú ani pri raste. Podieľali sa na 96,6 percenta rastu širšieho indexu.
- Z dlhodobého hľadiska prekonávajú trh. Za 12 rokov existencie dosiahol index S&P 500 Quality anualizovaný výnos 14 percent oproti 13,8 percenta pri širšom indexe S&P 500 – a to pri nižšej volatilite.
Čo sú „kvalitné akcie“?
Nejde o žiadnu subjektívnu kategóriu. Kvalitné akcie sú tie, ktoré majú:
- Vysokú ziskovosť (rentabilita vlastného kapitálu)
- Nízke finančné riziko (nízke zadlženie)
- Silný cash flow (schopnosť generovať hotovosť)
Sú to firmy, ktoré prežijú aj ťažké časy, pretože nemajú obrovské dlhy a majú stabilné príjmy.
A čo tí, ktorí chcú byť aktívnejší?
Ak chcete aktívne znižovať riziko, máte niekoľko možností:
1. Diverzifikácia do defenzívnych sektorov. Podľa odborníkov by investori mali mať „nohu v oboch táboroch“ – časť portfólia v tradičných defenzívnych sektoroch (zdravotníctvo, verejné služby, základný spotrebný tovar) a časť v rizikovejších, no rastovejších tituloch.
2. Dollar-cost averaging (DCA). Táto stratégia spočíva v tom, že investujete rovnakú sumu v pravidelných intervaloch bez ohľadu na to, čo trh robí. Výhoda? Nemusíte hádať, kedy je „správny čas“. A keď trh klesá, vaše peniaze nakupujú viac akcií za nižšie ceny.
3. Zaistenie (hedging). Mark Spitznagel sám radí, že investori môžu ponechať väčšinu portfólia v akciách, ale malú časť vyčleniť na zaistenie proti extrémnemu poklesu – napríklad prostredníctvom opcií.
Čo hovorí Warren Buffett?
Možno najjednoduchšiu a najoverenejšiu radu dal Warren Buffett už v roku 2008, uprostred najhoršej krízy od 30. rokov:
„Zlé správy sú najlepším priateľom investora. Umožňujú vám kúpiť si kus americkej budúcnosti za zníženú cenu.“
Buffett vtedy zdôraznil, že panika nie je dôvodom na predaj. Naopak – pre dlhodobých investorov sú krízy príležitosťou. A história mu dala za pravdu: od októbra 2008 do dnešného dňa S&P 500 vzrástol o neuveriteľných 1 000 percent.
Čo si z toho odniesť?
Krach možno príde. Ale možno aj nie. Môžete sa však naň pripraviť.
- Nepredávajte všetko. Ak predáte a trh pôjde nahor, prídete o výnosy. Ak zostanete a trh pôjde nadol, môžete byť v mínuse – ale iba dočasne.
- Presuňte sa ku kvalite. Firmy s nízkym dlhom, stabilnými príjmami a silným cash flow prežijú aj ťažké časy.
- Investujte pravidelne. DCA vás zbaví stresu z načasovania a počas krízy vám nakúpi viac akcií za menej peňazí.
- Majte rezervu. Nech sa stane čokoľvek, hotovosť vo výške výdavkov na 6–12 mesiacov vám poskytne pokoj a možnosť nakupovať, keď sa ostatní boja.
- Nesnažte sa načasovať trh. Ani tí najlepší to nedokážu. Buffett, Spitznagel aj Goldman Sachs sa zhodujú: čas na trhu je dôležitejší než načasovanie trhu.
A predovšetkým – nezabúdajte, že kríza je súčasťou cyklu. Trhy vždy klesali a vždy sa zotavili. Otázkou nie je, či sa to stane znova. Otázkou je, či budete na správnej strane, keď sa to stane.