Celosvetové výdavky na AI dosiahnu v roku 2026 približne 2,67 bilióna dolárov, medziročne o 49,5 percenta viac. Podľa agentúry Gartner ide o „najväčší infraštruktúrny projekt v dejinách ľudstva“. Len štyri veľké technologické firmy tento rok minú na kapitálové výdavky približne 725 miliárd dolárov. Zisky firiem však rastú výrazne pomalšie – a pri niektorých AI aplikáciách platí, že čím viac používateľov, tým väčšia strata.
Výdavky na umelú inteligenciu celosvetovo rastú tempom, ktoré nemá v modernej ekonomike obdobu. Podľa prognózy agentúry Gartner dosiahne v roku 2026 celkový objem výdavkov na AI 2,67 bilióna dolárov, čo predstavuje medziročný nárast o 49,5 percenta. To je výrazne viac než rast celkových výdavkov na informačné technológie, ktorý sa pohybuje okolo 9,8 percenta.
Infraštruktúra pohlcuje viac než polovicu
Hlavným motorom sú investície do infraštruktúry. Podľa Gartneru poputuje v roku 2026 do AI infraštruktúry približne 1,48 bilióna dolárov, teda viac než 55 percent všetkých výdavkov na AI. Pre porovnanie: v roku 2025 to bolo približne 980 miliárd dolárov.
Gartner túto vlnu označuje za „najväčší infraštruktúrny projekt v dejinách ľudstva“. Len štyri najväčšie technologické spoločnosti – Microsoft, Alphabet, Amazon a Meta – plánujú v roku 2026 kapitálové výdavky v celkovej výške približne 725 miliárd dolárov. To je zhruba šesťnásobok sumy, ktorú tieto firmy míňali v roku 2022.
Zisky firiem zaostávajú
Zásadný problém spočíva v tom, že príjmy firiem rastú oveľa pomalšie než výdavky na AI. Gartner vo svojej analýze z januára 2026 uviedol, že firmy začínajú obmedzovať „prieskumné“ AI projekty a namiesto toho sa spoliehajú na AI funkcie integrované do existujúceho softvéru. To samo osebe naznačuje, že samostatné AI aplikácie zatiaľ nedokázali preukázať spoľahlivú návratnosť.
Extrémnym príkladom je OpenAI. Podľa dostupných informácií má spoločnosť v rokoch 2026 až 2030 spáliť 278 miliárd dolárov hotovosti a jej kumulatívne výdavky by mohli dosiahnuť až 1,1 bilióna dolárov. Príjmový cieľ na rok 2030 je 350 miliárd dolárov. Aj pri optimistickom scenári ide o obrovskú medzeru.
„Pasca rozsahu“ v aplikáciách
Na úrovni koncových aplikácií je problém ešte výraznejší. Čínska spoločnosť vyrábajúca hardvér s umelou inteligenciou ponúka produkt za približne 500 jüanov, má viac než 250-tisíc používateľov a priemerný čas používania je 45 minút denne. Napriek tomu platí, že každé volanie veľkého jazykového modelu spotrebúva tokeny – a tak platí, že čím viac používateľov, tým väčšia strata.
To je zásadný rozpor s logikou internetovej éry, v ktorej sa marginálne náklady približovali k nule. Pri AI sú marginálne náklady reálne a priebežné.
Podobne sú na tom firmy vyvíjajúce robotiku. Jeden zo zakladateľov uviedol, že jeho algoritmickí inžinieri spotrebujú za jedno popoludnie 300 až 500 dolárov na výpočtový výkon – teda viac, než predstavuje ich mzda.
Čo je skutočnou skúškou
Analytik Patel zo SemiAnalysis ponúka jednoduchý výpočet: ak investícia dosiahne 1 bilión dolárov, pri životnosti GPU 6 rokov a dátového centra 15 rokov je potrebné v prvých šiestich rokoch vygenerovať približne 1,5 bilióna dolárov príjmov – teda okolo 250 miliárd dolárov ročne –, aby sa investícia vôbec oplatila.
Trh sa sporí o to, či sú odhady príjmov príliš nízke, alebo príliš vysoké. Isté však je, že ak sa príjmová krivka nedokáže v rozumnom čase priblížiť k výdavkovej, tento investičný cyklus čaká zásadné prehodnotenie.