Za prvé tri štvrťroky tohto roka vzrástol štátny dlh o 204,6 miliardy korún. Miera zadlženia dosiahla 43,9 percenta HDP. Podľa ministerstva financií stojí za nárastom predovšetkým predaj štátnych dlhopisov, ktorými štát kryje splátky dlhu a priebežný schodok rozpočtu.
Český štátny dlh dosiahol na konci septembra 2026 nové historické maximum. Podľa štvrťročnej správy o riadení štátneho dlhu, ktorú v piatok zverejnilo ministerstvo financií, vzrástol za prvé tri štvrťroky o 204,6 miliardy korún na 3,882 bilióna korún.
Na každého obyvateľa Českej republiky tak teoreticky pripadá dlh 356 046 korún. Miera zadlženia sa na konci tretieho štvrťroka vyšplhala na 43,9 percenta HDP, zatiaľ čo na začiatku roka predstavovala 42,9 percenta.
Prečo dlh rastie
Podľa ministerstva financií je hlavným dôvodom nárastu predaj štátnych dlhopisov. Tie slúžia na priebežné krytie schodku štátneho rozpočtu a refinancovanie splátok dlhu, ktoré musí štát tento rok uhradiť.
Rozpočtový deficit dosiahol na konci septembra 194,5 miliardy korún. Štát tak tento rok vydal dlhopisy za 382,3 miliardy korún, aby pokryl schodok aj splatné záväzky z minulosti.
Výhľad do konca roka
Podľa júlového aktualizovaného znenia Stratégie financovania a riadenia štátneho dlhu by sa mal dlh do konca roka zvýšiť na 3,991 bilióna korún. Miera zadlženia by mala dosiahnuť 44,4 percenta HDP.
Čisté výdavky na obsluhu štátneho dlhu dosiahli za prvé tri štvrťroky 74 miliárd korún. Za celý rok by podľa ministerstva mali predstavovať 110 miliárd korún, oproti minuloročným 98,1 miliardy. Náklady na dlh rastú v dôsledku jeho zväčšujúceho sa objemu aj globálneho rastu výnosov štátnych dlhopisov.
Kto drží české dlhopisy
České štátne dlhopisy majú priemernú splatnosť 6,2 roka, čo je blízko strategického cieľa ministerstva financií stanoveného na 6,5 roka.
Približne dve pätiny dlhopisov držia domáce banky a asi 28 percent zahraniční investori. České domácnosti vlastnia päť percent štátnych dlhopisov. Ich podiel vzrástol po júlovom vydaní Dlhopisov Republiky – na konci prvého polroka predstavoval 3,1 percenta.
Čo to znamená
Štátny dlh rastie nepretržite od roku 1993, keď predstavoval 158,8 miliardy korún. Tohtoročné tempo je však výrazné – za tri štvrťroky pribudlo viac ako 200 miliárd, teda viac než polovica toho, čo štát dlhoval v roku 2000.
Pre české domácnosti to v tejto chvíli neznamená priame zdraženie. Dlhopisy sú financované z trhu a štát zatiaľ nemusí pristúpiť k vyšším daniam. Náklady na obsluhu dlhu však rastú – a to je suma, ktorá chýba inde, či už v infraštruktúre, školstve alebo zdravotníctve.
Otázka do budúcnosti neznie, či bude dlh ďalej rásť. Znie, ako rýchlo a za akých podmienok. A či sa podarí nájsť cestu, ako jeho tempo spomaliť bez toho, aby to pocítili tí, ktorí sa spoliehajú na štát.