Čínska výroba elektriny dosiahla v roku 2025 nový rekord. Medziročný prírastok zodpovedá celoročnej spotrebe Indie. Krajina zároveň masívne buduje obnoviteľné zdroje, no sieť na ne nestačí. V prvej polovici roka 2026 skončilo obmedzením viac než 360 TWh solárnej a veternej energie – približne ročná spotreba Mexika.
Čínska energetika prechádza paradoxným obdobím. Na jednej strane krajina výrazne dominuje globálnej výrobe elektriny – v roku 2025 vyprodukovala viac než 10 500 TWh, čo je viac než Spojené štáty, Európska únia a India dohromady. Na druhej strane čelí problému, ktorý sa v takomto rozsahu neobjavuje nikde inde: vyrobí viac čistej elektriny, než dokáže jej sieť spotrebovať.
Prírastok zodpovedajúci Indii
Podľa agentúry Bloomberg vzrástla čínska výroba elektriny v roku 2025 natoľko, že samotný medziročný prírastok zodpovedá ročnej výrobe elektriny v Indii. Ide o dôsledok dlhodobej stratégie, ktorej cieľom je zabezpečiť pre čínsky priemysel „neobmedzené energetické zdroje“ a zároveň do roku 2060 dosiahnuť uhlíkovú neutralitu.
Tento úspech však prináša nový typ problému. Inštalovaný výkon solárnych a veterných elektrární v Číne dosiahol na konci roka 2025 1 840 GW, teda takmer polovicu celkovej kapacity krajiny. Ich využitie však kleslo na 94,6 percenta. Inými slovami: časť vyrobenej čistej energie zostáva nevyužitá.
Obmedzovanie výroby: 360 TWh preč
Tento jav sa označuje ako curtailment – situácia, keď elektrizačná sústava nedokáže prijať všetku vyrobenú elektrinu. Dôvodom môže byť obmedzená prenosová kapacita, požiadavky na stabilitu siete alebo nerovnováha medzi ponukou a dopytom.
Podľa analýzy organizácií Global Energy Monitor a Centre for Research on Clean Air (CREA) dosiahlo obmedzovanie v prvej polovici roka 2026 približne 360 TWh solárnej a veternej výroby. Medziročne ide o nárast o 49 percent a zároveň o objem, ktorý zodpovedá celoročnej spotrebe elektriny v Mexiku.
Čínsky Národný energetický úrad (NEA) oficiálne uvádza, že v prvom polroku obmedzil 8,6 percenta solárnej a 9,1 percenta veternej výroby. Analytici z GEM a CREA však po zohľadnení počasia odhadujú, že skutočná miera obmedzovania bola vyššia – spolu až 26,1 percenta.
Prečo sa to nedá ľahko vyriešiť
Za problémom stojí niekoľko štrukturálnych faktorov.
Geografická nerovnováha. Veterné a solárne zdroje sú sústredené na severe a severozápade krajiny – vo Vnútornom Mongolsku, Sin-ťiangu, Ning-sia, Čching-chaji a Kan-su. Hlavné centrá spotreby sa však nachádzajú na husto obývanom východe a juhovýchode, tisíce kilometrov ďaleko.
Uhoľné kontrakty. Podľa analytičky Qi Qin z CREA sú hlavnou príčinou dlhodobé kontrakty, ktoré uhoľným elektrárňam zabezpečujú veľký podiel na trhu. Tieto elektrárne dostávajú platby za kapacitu aj garantované objemy predaja, čo vytvára prekážku pre vyšší podiel obnoviteľných zdrojov.
Provinčné bariéry. Čína nemá jednotný celoštátny trh s elektrinou. Každá provincia zodpovedá za zabezpečenie vlastných dodávok, a ak majú susedné provincie rovnaký problém s prebytkom, nemusia si byť schopné elektrinu navzájom odovzdať.
Čo s tým Čína robí
Riešenie má niekoľko rovín. Prenosové siete sa rozširujú – Čína už prevádzkuje 46 ultravysokonapäťových vedení, ktoré prenášajú elektrinu zo západu na východ. Pätnásty päťročný plán (2026–2030) vyčleňuje 550 miliárd dolárov na modernizáciu siete a rozšírenie prenosových kapacít.
Batériové úložiská sa budujú rekordným tempom – medzi rokmi 2024 a 2025 Čína zvýšila kapacitu lítiových batérií o 84 percent. Zároveň sa v čase prebytku výroby objavujú záporné ceny elektriny, čo má motivovať k investíciám do flexibility a skladovania.
A napokon, Čína prijala vyššiu mieru obmedzovania ako dočasné riešenie. Namiesto jednotného štandardu 95-percentného využitia rozdelila regióny do troch pásiem s minimálnym využitím 95, 90 a 85 percent podľa podmienok. Cieľom je, aby bohaté regióny mohli ďalej budovať kapacity bez toho, aby ich brzdil celoštátny priemer.
Čo to znamená
Čína dokázala niečo, čo nemá v histórii obdobu: vybudovať obnoviteľnú infraštruktúru v takom rozsahu, že predbehla schopnosť svojej siete ju využívať. Je to problém, ktorý by mnohé krajiny chceli mať – stále je to však problém.
Pre čínsku stratégiu energetickej sebestačnosti a uhlíkovej neutrality do roku 2060 je kľúčové, či sa podarí prepojiť západné zdroje s východnou spotrebou a či sa podarí obmedziť garantované kontrakty pre uhlie. Ak áno, prebytok sa zmení na konkurenčnú výhodu. Ak nie, časť investícií do čistej energie zostane nevyužitá – a to je v krajine, ktorá sa snaží znižovať emisie, drahý luxus.
Pre slovenského čitateľa je to zaujímavý pohľad do budúcnosti. Slovensko má podobný problém v menšom – prebytky z fotovoltiky počas poludňajších hodín už tiež vedú k obmedzovaniu výroby. Čína ukazuje, čo sa stane, keď sa tento jav znásobí stonásobne.