Šéfka Medzinárodného menového fondu Kristalina Georgievová uviedla, že umelá inteligencia zasiahne približne 40 percent pracovných miest na svete. V rozvinutých ekonomikách je to až 60 percent. Zdôraznila však, že to neznamená, že 40 percent ľudí príde o prácu. Skutočné nebezpečenstvo spočíva v zužovaní vstupných pozícií – AI totiž najčastejšie nahrádza práve prácu, ktorú mladí ľudia vykonávajú na začiatku kariéry.

Vplyv umelej inteligencie na prácu nie je „jedna veľkosť pre všetkých“. Podľa najnovšieho vyjadrenia šéfky Medzinárodného menového fondu (MMF) Kristaliny Georgievovej bude AI ovplyvňovať približne 40 percent pracovných miest na svete. V rozvinutých ekonomikách je toto číslo vyššie – približne 60 percent – zatiaľ čo v krajinách s nízkymi príjmami sa pohybuje okolo 23 percent.

Nejde o „zmiznutie“, ale o tri typy zmien

Georgievová výslovne upozornila, že týchto 40 percent neznamená, že 40 percent ľudí príde o prácu. Vplyv AI rozdelila do troch kategórií:

Posilnenie (Augmented): AI pomáha ako nástroj, zvyšuje produktivitu a mzdy môžu rásť.
Degradácia (Downgraded): hodnota niektorých zručností klesá a príjmy sa znižujú.
Eliminácia (Eliminated): pracovné miesta priamo zanikajú a nahrádza ich AI.

Toto rozdelenie znamená, že AI neprináša jednoduchú „vlnu prepúšťania“, ale prerozdelenie obsahu a hodnoty práce.

Mladí ľudia sú najzraniteľnejšou skupinou

MMF osobitne varuje pred vplyvom na mladých ľudí. Dôvod je jednoduchý: AI najčastejšie nahrádza vstupné, opakujúce sa a štandardizované práce – teda presne tie, ktoré mladí ľudia vykonávajú na začiatku kariéry.

Prezident Singapuru Tharman Shanmugaratnam na rovnakej konferencii uviedol, že absolventi majú čoraz väčší problém nájsť si prvé zamestnanie. Ak sa vstupné pozície budú naďalej zužovať, mladí ľudia prídu o možnosť získavať skúsenosti a budovať si profesijnú sieť – čo môže mať dlhodobé štrukturálne dôsledky.

Údaje však ukazujú: žiadna okamžitá „vlna prepúšťania“

Napriek varovaniam sú niektoré reálne údaje miernejšie.

V Česku prieskum medzi zamestnávateľmi ukázal, že 61 percent z nich neočakáva, že AI v nasledujúcich troch rokoch výrazne zmení počet ich zamestnancov. Ku koncu roka 2025 nedošlo k systematickému rastu nezamestnanosti v odvetviach, ktoré sa považujú za najviac ohrozené AI.

To naznačuje, že vplyv AI na trh práce bude postupný a štrukturálny, nie náhly. Firmy sa ešte len učia, ako AI využívať, a pracovné miesta sa skôr menia, než aby masovo zanikali.

Čo to znamená pre bežného človeka

Pre bežného pracovníka z toho vyplývajú tri hlavné posolstvá:

Celoživotné vzdelávanie nie je fráza, ale nevyhnutnosť. Schopnosť spolupracovať s AI sa stáva základnou zručnosťou naprieč odvetviami.
Konkurencia na vstupných pozíciách porastie. Mladí ľudia budú musieť skôr získavať praktické skúsenosti a odlišovať sa.
Kariéra bude premenlivejšia. Model „jedna práca na celý život“ slabne, rekvalifikácie a zmeny odboru budú častejšie.

Záver: Trend, v rámci ktorého AI mení štruktúru práce, je nepochybný. „Zmena práce“ a „okamžitá strata zamestnania“ sú však dve rozdielne veci. Skutočným rizikom nie je masové prepúšťanie, ale zužovanie vstupných pozícií – čo môže mladým ľuďom uzavrieť cestu do sveta práce. Pre jednotlivca nejde o to, či ho AI nahradí, ale ako s ňou dokáže spolupracovať a ako sa stane ťažko nahraditeľným.