Digitálne meny centrálnych bánk (CBDC) sa stávajú jedným z kľúčových tém globálneho finančného systému. Zatiaľ čo niektoré krajiny už svoje digitálne meny spustili, iné sú vo fáze pilotných projektov a ďalšie naopak zavádzanie CBDC odmietajú. Pozrime sa na prístupy štyroch najvýznamnejších ekonomík – Číny, Spojených štátov, Európskej únie a Indie.
Čína: Digitálny jüan ako nástroj suverenity
Čína je v zavádzaní CBDC najďalej zo všetkých sledovaných krajín. Digitálny jüan, oficiálne spustený ako prvá digitálna menu veľkej ekonomiky, prešiel rozsiahlymi pilotmi v desiatkach miest a vo februári 2022 bol nasadený počas olympijských hier v Pekingu. Čínsky prístup je centralizovaný a kontrolovaný. Digitálny jüan umožňuje sledovať transakcie a programovateľnosť peňazí, čo štátu dáva nebývalú moc nad tým, ako občania narábajú so svojimi prostriedkami.
V rámci projektu mBridge Čína spolupracuje s Hongkongom, Thajskom a Spojenými arabskými emiráty na cezhraničných CBDC transakciách. Táto spolupráca ukazuje, že Čína vníma digitálne meny aj ako geopolitický nástroj – spôsob, ako obísť dominantnú úlohu dolára v medzinárodnom obchode.
Hongkong, ako zvláštna administratívna oblasť, prevádzkuje vlastný pilotný projekt e-HKD, ktorý je však v porovnaní s pevninskou Čínou viac zameraný na spoluprácu s priemyslom a testovanie konkrétnych prípadov použitia, vrátane tokenizácie reálnych aktív a zúčtovania medzi bankami. Hongkong so svojim projektom Ensemble posúva smerom k tokenizácii finančných aktív a hľadá interoperabilitu medzi tokenizovanými vkladmi a digitálnymi aktívami.
Európska únia: Opatrná regulácia a digitálne euro
Európska únia pristupuje k CBDC prostredníctvom digitálneho eura, ktorého prípravná fáza začala v októbri 2023 po dvojročnej študijnej fáze. Európsky prístup je charakteristický dôrazom na reguláciu a ochranu súkromia. Kým Čína sleduje digitálny jüan ako nástroj štátnej kontroly, EÚ presadzuje reguláciu, ktorá má chrániť spotrebiteľa a finančnú stabilitu.
Kľúčovým rámcom je nariadenie MiCA, ktoré ukončuje éru experimentov bez pravidiel v Európe. Poskytovatelia služieb s kryptoaktívami (CASP) dostali jasné licenčné požiadavky, povinnosti týkajúce sa zverejňovania informácií, riadenia rizík a prevádzkovej odolnosti.
Európska centrálna banka (ECB) zvažuje model so sprostredkovaním, pri ktorom by centrálna banka vydávala digitálne euro, ale finanční sprostredkovatelia by poskytovali zákaznícke služby. Tento model by mal zachovať rolu komerčných bánk a zároveň umožniť občanom prístup k digitálnej mene centrálnej banky.
USA: Opatrnosť a politický odpor
Spojené štáty sú v zavádzaní CBDC najzdržanlivejšie. Americký prístup je opatrný, a to predovšetkým kvôli politickému odporu. V júni 2026 americký Kongres schválil zákon 21st Century ROAD to Housing Act, ktorého časť 1101 zakazuje Federálnemu rezervnému systému vydávať „digitálne aktívum, ktoré je priamym záväzkom Federálneho rezervného systému a je široko dostupné širokej verejnosti“. To fakticky znemožňuje zavedenie maloobchodného digitálneho dolára v dohľadnej dobe.
Republikánska strana je všeobecne proti CBDC. Niektoré štáty, ako Florida, už CBDC zakázali s odkazom na obavy z narušenia súkromia. Dôvodom je, že plne sledovateľná digitálna mena by vláde umožnila sledovať každú transakciu, čo je vnímané ako ohrozenie občianskych slobôd.
Namiesto maloobchodného CBDC sa Fed zameriava na výskum veľkoobchodných aplikácií a tokenizácie finančných aktív. Federálny rezervný systém spustil pilotný projekt tokenizácie štátnych dlhopisov v spolupráci s Clearing House, platformou pre medzibankové vyporiadanie.
India: Digitálna rupia ako nástroj finančnej inklúzie
India patrí medzi krajiny, ktoré už CBDC spustili. Digitálna rupia bola oficiálne uvedená v pilotnom režime. India sa od Číny aj USA líši predovšetkým motiváciou – hlavným cieľom je finančná inklúzia a zníženie nákladov na obeh hotovosti.
Indický prístup je pragmatický. Krajina čelí obrovskej nebankovej populácii a digitálna rupia má byť nástrojom, ako týchto ľudí zapojiť do formálneho finančného systému. Na rozdiel od Číny, kde je digitálna mena nástrojom kontroly, India zdôrazňuje jej potenciál pre efektívnejšiu distribúciu dotácií a sociálnych dávok.
India tiež testuje cezhraničné platby a spoluprácu s ďalšími krajinami v rámci medzinárodných iniciatív, ako je projekt Nexus, ktorý prepája systémy okamžitých platieb medzi štátmi.
Čo to znamená pre svet
CBDC nie sú len technologický projekt, ale geopolitický nástroj. Čína sa snaží presadiť svoj digitálny jüan ako alternatívu k doláru, EÚ buduje regulovaný ekosystém okolo digitálneho eura, USA zostávajú opatrné a India vidí v digitálnej mene cestu k finančnej inklúzii.
Zatiaľ čo Čína, Hongkong a India už spustili pilotné projekty, Európa sa chystá na digitálne euro a USA CBDC odmietajú. Vývoj v nasledujúcich rokoch rozhodne, či sa CBDC stanú globálnym štandardom, alebo zostanú len regionálnym experimentom.