Otázka ekologickej udržateľnosti kryptomien je jednou z najživšie diskutovaných tém posledných rokov. Zatiaľ čo jedni varujú pred katastrofálnymi dôsledkami ťažby Bitcoinu na životné prostredie, druhí poukazujú na jeho potenciál urýchliť prechod na obnoviteľné zdroje. Pravda, ako obvykle, leží niekde uprostred. Tento článok prináša kritický pohľad na ekologickú stopu kryptomien, porovnanie rôznych blockchainov a fakty, ktoré by mal poznať každý investor.
Spotreba energie: Bitcoin versus zvyšok sveta
Bitcoin je z hľadiska energetickej náročnosti vo vlastnej lige. Jeho ročná spotreba elektriny sa pohybuje medzi 138 a 173 terawatthodinami (TWh). To je porovnateľné s celkovou spotrebou krajín, ako je Poľsko, a prevyšuje spotrebu Holandska či Argentíny. Podľa údajov z MiCAR disclosure dosahuje ročná spotreba Bitcoinu až 197,8 TWh.
Pre porovnanie, jedna Bitcoin transakcia spotrebuje približne 1 335 kWh elektriny, čo je ekvivalent spotreby priemernej americkej domácnosti za 45 dní. To je približne 6,2 milióna-krát viac energie než štandardná kreditná karta.
Naopak, blockchainy postavené na Proof-of-Stake (PoS) vykazujú o niekoľko rádov nižšiu spotrebu. Ethereum po prechode na PoS (The Merge v roku 2022) znížilo svoju spotrebu energie o viac než 99,9 %. Ročná spotreba Etherea dnes činí len 0,01 TWh. Solana, Cardano a ďalšie PoS siete sa pohybujú v zlomkoch týchto hodnôt.
Bitcoin tak spotrebúva približne 19 000-krát viac energie než siete ako Ethereum, Cardano, Solana, Avalanche, Polkadot, Algorand, Fantom, Polygon a ďalšie spolu.
Z hľadiska uhlíkovej stopy produkuje Bitcoin ročne 40 až 100 miliónov ton CO₂. Ethereum vďaka prechodu na PoS znížilo svoje emisie pod 0,1 milióna ton. Cardano sa pohybuje pod 0,05 milióna ton a Solana pod 0,01 milióna ton CO₂ ročne.
Spotreba vody je ďalším faktorom. Bitcoin spotrebúva ročne cez 1 573 gigalitrov vody, zatiaľ čo Ethereum, Cardano a Solana majú spotrebu minimálnu až zanedbateľnú. Podobne je to s elektronickým odpadom – Bitcoin produkuje 20 až 30 kilotón e-waste ročne, zatiaľ čo PoS siete produkujú zanedbateľné množstvo.
Energetická náročnosť nie je to isté ako uhlíková stopa
Dôležitým rozlíšením je, že energetická náročnosť nie je to isté ako uhlíková stopa. Zásadnú úlohu hrá zdroj energie. Bitcoinová ťažba produkuje iba nepriamé emisie (Scope 2) zo spotreby elektriny. Podľa ESG výskumníka Daniela Battena je Bitcoin jediným globálnym priemyselným odvetvím s viac než 50 % podielom udržateľnej energie a emisiami na úrovni 39,8 milióna ton CO₂ ekvivalentu.
Niektoré zdroje uvádzajú emisie Bitcoinu až 80 Mt CO₂e. Aj v tomto prípade je však potrebné dáta kontextualizovať – emisie z ťažby Bitcoinu sú v globálnom meradle stále zlomkom emisií z tradičného bankovníctva alebo ťažkého priemyslu. Štúdia Európskej únie (MESMERICE) navyše ukázala, že väčšina hodnotených kryptoaktív má environmentálny dopad porovnateľný s konvenčnými platobnými systémami – s výnimkou Bitcoinu, ktorý je o niekoľko rádov vyššie.
Mýty o ekologickej stope Bitcoinu
V posledných rokoch sa okolo Bitcoinu a jeho environmentálneho dopadu vytvorilo niekoľko mýtov, ktoré opakovane vyvracajú výskumné štúdie.
Mýtus 1: Každá Bitcoin transakcia spotrebuje 1 335 kWh
Toto tvrdenie, ktoré sa často objavuje v médiách, je podľa ESG výskumníka Daniela Battena zásadne chybné. Bolo vyvrátené štyrmi peer-reviewed štúdiami. Cambridge University preukázala, že spotreba energie Bitcoinu nie je závislá na objeme transakcií, čo znamená, že priepustnosť siete môže rásť bez nárastu spotreby energie.
Mýtus 2: Bitcoin destabilizuje elektrické siete
Naopak, bitcoinoví ťažiari môžu vďaka svojej flexibilite a schopnosti rýchlo vypínať a zapínať spotrebu pomáhať stabilizovať siete, najmä tie s vysokým podielom obnoviteľných zdrojov. Bývalý výkonný riaditeľ ERCOT (prevádzkovateľ texasskej siete) Brad Jones potvrdil, že ťažiari pomáhajú vyrovnávať sieť v obdobiach prebytku energie a rýchlo reagujú na výpadky.
Mýtus 3: Bitcoin zvyšuje ceny elektriny pre obyvateľov
Neexistuje žiadna peer-reviewed štúdia, ktorá by toto tvrdenie podporovala. Naopak, existujú prípady, keď ťažba pomohla znížiť ceny. V Nórsku držala ťažba ceny energií o 20 % nižšie, než po jej odchode vzrástli. V Keni pomohlo pridanie bitcoinovej ťažby k mikro-sietiam znížiť cenu elektriny z 35 na 25 centov za kWh.
Mýtus 4: Porovnanie s celými štátmi je relevantné
Porovnávanie energetickej spotreby Bitcoinu s celými krajinami je podľa Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC) zavádzajúce. Environmentálna politika sa zameriava na transformáciu energetických systémov, nie na znižovanie absolútnej spotreby.
Výzvy, ktoré zostávajú: voda a elektronický odpad
Hoci sú niektoré mýty vyvrátené, existujú reálne environmentálne problémy, ktoré nemožno prehliadať. Okrem uhlíkovej stopy a energetickej náročnosti ide o dva ďalšie, menej diskutované aspekty.
Elektronický odpad (e-waste) je špecifickým problémom Proof-of-Work blockchainov. Špecializovaný ťažobný hardvér (ASIC) zastaráva a musí byť nahradzovaný, čo vytvára významné množstvo elektronického odpadu. Odhady sa pohybujú medzi 20–35 kilotonami ročne. Cambridge University upozorňuje, že niektoré odhady (napr. od Digiconomist) túto hodnotu nadhodnocujú až o 1 200 %.
Spotreba vody je ďalším faktorom. Chladenie ťažobného zariadenia vyžaduje značné množstvo vody. Štúdie odhadujú, že Bitcoin spotrebúva ročne cez 1 500 gigalitrov vody. To je problém najmä v oblastiach s nedostatkom vody, kde sa ťažba sústreďuje.
Zelená transformácia: záchrana alebo ilúzia?
Argument, že Bitcoin môže byť katalyzátorom prechodu na obnoviteľné zdroje, je lákavý a má svojich zástancov, vrátane Roberta F. Kennedyho Jr. Teória hovorí, že ťažiari môžu využívať prebytočnú energiu z obnoviteľných zdrojov, ktorá by inak prišla nazmar, a tým zlepšiť ekonomiku týchto projektov.
Táto argumentácia je však podľa kritikov krátkozraká a neopodstatnená. Lacnejší prístup k prebytočnej energii umožňuje ťažiarnam nasadiť viac hardvéru, čo zvyšuje celkovú spotrebu zdrojov. Aj keď sa emisie CO₂ môžu vďaka využitiu obnoviteľnej energie znížiť, objem elektronického odpadu rastie.
Vedci navyše upozorňujú na priestorový a časový nesúlad. Prebytočná energia z obnoviteľných zdrojov je často dostupná na lokalitách, kde nie je dostatočná prenosová kapacita, a v časoch, keď nie je najviac potrebná. ťažba Bitcoinu síce vytvára dočasnú dopyt, ale znižuje incentívy investovať do skladovania energie a prenosovej infraštruktúry, čo sú riešenia, ktoré by problém riešili dlhodobo.
Budúcnosť: smerom k udržateľnejším štandardom
Európska únia si je vedomá environmentálnych dopadov kryptoaktív a pracuje na štandardizácii. Projekt MESMERICE (Methodology and Sustainability Standards for Mitigating the Environmental Impact of Crypto-Assets) vyvíja metodiku pre kvantifikáciu environmentálnych, sociálnych a governance dopadov rôznych konsenzuálnych mechanizmov.
Cieľom je pripraviť pôdu pre dobrovoľné aj cielené mandátne opatrenia, napríklad obmedzenie portfólií poskytovateľov krypto-služieb na energeticky efektívne kryptoaktíva. To by mohlo významne ovplyvniť, ktoré kryptomeny budú v budúcnosti považované za „investovateľné“ z hľadiska ESG a regulácie.
Čo to znamená pre investorov
Investori by mali byť obozretní a nenechať sa unášať jednostrannými naratívmi. Bitcoin má nepopierateľne vyššiu environmentálnu stopu než PoS alternatívy, no jeho dopad je komplexnejší, než sa na prvý pohľad zdá. Na druhej strane tvrdenia, že je čisto „zelený“ alebo naopak „katastrofálny“, sú zjednodušujúce.
Pri investičnom rozhodovaní je vhodné zvážiť nielen výnosový potenciál, ale aj environmentálny profil projektu. Projekty s PoS konsenzom jednoznačne vykazujú výrazne nižšiu energetickú náročnosť, spotrebu vody a produkciu elektronického odpadu. V kontexte ESG a pripravovanej regulácie sa tento faktor môže stať čoraz dôležitejším.