Európa sa po rokoch doháňania konečne púšťa do vlastnej hry o umelú inteligenciu. A nejde len o písanie kódu – ide o železo. O servery, procesory a výpočtový výkon, ktorý AI potrebuje k životu. Francúzsko a Česko sa stávajú hlavnými hybnými silami tejto zmeny a pripravujú sa na to, že nasledujúca generácia AI infraštruktúry nebude stáť na amerických čipoch, ale na európskych základoch .
Francúzsky plán za 75 miliárd eur a tisíce nových pracovných miest
Japonský gigant SoftBank oznámil v polovici roku 2026 ambiciózny plán investovať vo Francúzsku až 75 miliárd eur do siete AI dátových centier . Prvá fáza projektu má do roku 2031 priniesť kapacitu 3,1 gigawattu v regióne Hauts-de-France, konkrétne v lokalitách Dunkirk, Bosquel a Bouchain .
Za projektom stojí kombinácia niekoľkých faktorov, ktoré Francúzsko robia ideálnym miestom: rozsiahla sieť jadrových elektrární, ktorá poskytuje stabilnú a nízkouhlíkovú energiu, dostupné priemyselné pozemky a politická vôľa stať sa európskym centrom AI . Masayoshi Son, šéf SoftBanku, označil Francúzsko za krajinu s priemyselnými schopnosťami, talentovou základňou a ambíciou stať sa popredným európskym centrom AI infraštruktúry .
Projekt počíta s vytvorením tisícov nových pracovných miest, a to nielen vo Francúzsku. V hre sú aj firmy ako Schneider Electric, ktoré sa budú podieľať na výrobnom klastri pre infraštruktúru dátových centier, a štátna energetická spoločnosť EDF .
Česko sa hlási o slovo. Vláda podporila projekt AI Gigafactory
Zatiaľ čo Francúzsko sa stáva domovom pre gigantické investície, Česko sa hlási o slovo v európskej súťaži o AI Gigafactory. Vláda schválila zapojenie do európskej iniciatívy EuroHPC, čím otvorila cestu českým subjektom do súťaže o vybudovanie špecializovaných dátových centier pre vývoj a prevádzku pokročilých AI systémov .
Ak bude český projekt vybraný, získa Česko prístup k infraštruktúre svetovej úrovne, ktorá môže slúžiť verejnej správe, výskumným inštitúciám, univerzitám aj technologickým firmám . Na rozdiel od iných európskych krajín je projekt financovaný súkromnými investormi, štát by sa zaväzoval len k využívaniu časti výpočtovej kapacity za výhodnejších podmienok .
Európska výzva na predkladanie projektov by mala byť vyhlásená počas leta 2026. Očakáva sa, že v celej EÚ bude vybraných len niekoľko konsorcií, ktoré sa budú podieľať na budovaní novej generácie európskej AI infraštruktúry .
Prečo to dáva zmysel
Európska komisia už v februári 2026 oznámila investíciu 200 miliárd eur do AI, s cieľom umiestniť až päť AI gig továren vo Francúzsku, Španielsku, Taliansku a Nemecku . Tieto gig továreň budú vybavené stovkami tisíc špičkových AI čipov a umožnia trénovať komplexné AI modely v doteraz nevídanom rozsahu .
Európa sa tak snaží vymaniť zo závislosti na amerických technologických gigantoch a vybudovať si vlastné kapacity . Spojené štáty totiž v posledných rokoch výrazne obmedzili prístup k pokročilým čipom, čo prinútilo Európu hľadať vlastnú cestu .