Vojnový konflikt s Iránom zdražil plyn na trojročné maximum. Uhoľné elektrárne sú prvýkrát od roku 2024 ziskovejšie než plynové. Európa sa však vracia k uhliu, ktoré sama postupne vyraďovala – a jeho kapacity sú teraz takmer vyčerpané.
Európske elektrárenské spoločnosti sa pre rastúce ceny zemného plynu vracajú k uhliu. Podľa analytikov sa európska výroba elektriny z uhlia v nasledujúcich šiestich mesiacoch zvýši približne o štvrtinu, zatiaľ čo výroba elektriny z plynu v podobnom rozsahu klesne.
Čo stojí za obratom
Hlavným spúšťačom je vojnový konflikt medzi Iránom a Spojenými štátmi, ktorý od konca februára 2026 ochromil námornú dopravu v Hormuzskom prielive. Tadiaľ prechádza približne 20 percent svetových dodávok skvapalneného zemného plynu (LNG). Cena európskeho plynu v dôsledku toho vystúpila na takmer 80 eur za megawatthodinu (MWh), čo je najvyššia úroveň za tri roky.
Zásadné je, že sa tým obrátila ekonomika výroby. Podľa analytickej spoločnosti ICIS sa uhoľné a lignitové elektrárne stali prvýkrát od roku 2024 v priemere ziskovejšími než plynové. Takzvaný „clean dark spread“ – ukazovateľ ziskovosti výroby z uhlia – od začiatku konfliktu prudko vzrástol, zatiaľ čo jeho plynový ekvivalent „clean spark spread“ sa prepadol.
Do akej miery možno oživiť uhlie
Podiel uhlia na výrobe elektriny v EÚ klesol z viac než tretiny v roku 1990 na historické minimum 9,2 percenta v roku 2025. Počas rokov európskej energetickej transformácie boli odstavené desiatky uhoľných elektrární, a to práve preto, že plyn sa považoval za čistejšie a ekonomicky výhodnejšie prechodové palivo.
Teraz sa to mení. Podľa spoločnosti Veyt sa výroba z uhlia v Nemecku – najväčšom európskom trhu s elektrinou – v štvrtom štvrťroku 2026 priblíži k praktickému limitu a dosiahne najsilnejší štvrťročný výkon, aký zostávajúca flotila kedy vykázala. Taliansko už oznámilo, že je pripravené opätovne spustiť svoje zostávajúce uhoľné elektrárne a odložiť plánované ukončenie uhoľnej éry z roku 2025 až na rok 2038. Aj ďalšie európske krajiny zvažujú odklad postupného vyradenia uhlia.
Kapacita je však obmedzená. „Aj keby cena plynu dosiahla 100 eur/MWh, energetický sektor by už nemohol výraznejšie reagovať,“ uviedol analytik ICIS Florian Boehnke. Takmer všetka zostávajúca rezervná uhoľná kapacita je podľa spoločnosti Veyt limitovaná dostupnosťou elektrární, nie ekonomikou.
Môže to trvať dlhšie
Podľa Marty Wroniszewskej zo spoločnosti Veyt zostane uhlie na výrobu elektriny lacnejšie než plyn až do marca 2028. Termínové ceny plynu naznačujú, že obchodníci očakávajú pretrvávajúce obmedzenia dodávok. To by znamenalo, že obrat k uhliu nie je len krátkodobou reakciou na výpadok LNG, ale môže mať štrukturálnejší charakter.
Prispieva k tomu aj skutočnosť, že Nemecko v roku 2023 uzavrelo svoje posledné jadrové elektrárne, čím systém prišiel o ďalšiu flexibilitu. Bez jadra a s drahým plynom zostávajú uhoľné zdroje jedinou rýchlo dostupnou záložnou kapacitou.
Európska zima v ohrození
Situáciu komplikuje stav zásobníkov plynu. Tie boli v Česku začiatkom augusta 2026 naplnené na necelých 60 percent, zatiaľ čo o rok skôr to bolo približne tri štvrtiny. V rámci celej Európy sú zásobníky na historicky nízkych úrovniach pre toto ročné obdobie, čo zvyšuje riziko cenových šokov počas vykurovacej sezóny.
Analytici napriek tomu neočakávajú fyzický nedostatok plynu počas tejto zimy. „Keďže nedochádza k fyzickému obmedzovaniu tokov do Európy, zákazníci v Česku sa nemusia ničoho obávať,“ uviedol René Neděla z ministerstva priemyslu a obchodu. Rizikom však zostáva ďalší rast cien, ak sa situácia na Blízkom východe neupokojí.
Európa sa ocitla v paradoxnej situácii. Krajiny, ktoré sa zaviazali k postupnému odstráneniu uhlia, sa k nemu vracajú, pretože plyn je príliš drahý. Prechodové palivá zlyhali v okamihu, keď ich bolo najviac potrebné – a uhoľné kapacity, ktoré zostávajú, sa približujú svojim limitom.